demented

Príjemná a láskavá komédia o tom, že aj zombie sú len "ľudia", ktorí túžia po kúsku pokoja a svojej zemi zasľúbenej. Wasting away disponuje celkom originálnym nápadom spočívajúcim v tom, že partička mladých sa po transformácií cíti síce trošku divne, ale inak sa ich vnímanie sveta a hlavne samých seba až tak nezmenilo. Len všetci ostatní ľudia sa v ich očiach chovajú ako motorové myši a z im neznámeho dôvodu pred nimi buď utekajú alebo na nich agresívne útočia. Výnimku tvoria ľudia podgurážení, s ktorými sa dokonca dá aj normálne pokecať. Čoskoro však začne v našich hrdinoch hlodať podozrenie - veď posúďte sami - je normálne, aby človek nezomrel ani po početných strelných ranách a s dierou v bruchu o veľkosti rugbyovej lopty? A čo končatiny oddelené od tela, ktoré sa stále pohybujú? A čo tá náhla chuť na surové mäso? Tu rozhodne nie je niečo s kostolným poriadkom. Čo s nimi asi tak môže byť? Žeby požili sérum super vojaka? :) Keby všetky indie filmy vyzerali aspoň takto, svet by bol oveľa krajším miestom :)

Vždy poteší, keď tvorcovia animákov myslia aj na odrastenejších a dospelých divákov.

Úvod naznačuje, že sa budú diať veci a že nás čaká poriadna pecka. Ale s postupujúcou minutážou je to stále horšie a horšie a úplný záver spadá skôr do kategórie "zlý vtip". Námet vskutku roztomilý, úvodné predstavenie hlavných aktérov taktiež, ale akonáhle je nám umožnené zoznámiť sa s nimi bližšie...čo dodať, bolo mi do plaču. Ving Rhames zmietaný žiaľom za svojou manželkou, Kelly Hu trpiaca výčitkami svedomia (čo je trochu na pováženie s ohľadom na jej profesiu) a snažiaca sa uľaviť si ochranou kňaza ochlastu, ktorý sa do turnaja priplietol nedopatrením. Škoda, že všetky zaujímavé postavy skapú zhruba v polke (výnimkou je snáď len parkourista Sebastian Foucan). Za veľký podraz považujem tiež zredukovanie drvivej väčšiny účastníkov súťaže počas cca dvojminútovej posúvačky deja (zhruba z 20 na 5?). Našťastie sa nám tu ale vyskytuje pár zapamätania hodných akčných scén (Hu vs. Adkins a v podstate všetko, kde sa objaví Foucan) a Mann sa neštíti ani takých chuťoviek ako vybuchujúce hlavy, ktoré aspoň čiastočne zmierňujú nudu spôsobenú sledovaním balastu, tvoriaceho spojovník medzi akciou a ktorí by tí tolerantnejší boli ochotní nazvať dejom.

Sympatické je, že Winans predvádza svoje finesy už od prvých minút filmu. Už menej sympatický je ale vcelku nudný dej snímku o spiknutí, sledovaný očami kameramana jednej televíznej stanice a naviac obohatený o dosť neohrabanú tematiku cestovania časom.

Romero natočil vo svojom požehnanom veku veľmi zábavný, svižný a vtipný film. A to sa cení (zvlášť keď si uvedomíme, v akom žánri sa pohybujeme). Po Diary opäť vykročenie správnym smerom. Som zvedavý, koľko pokračovaní zombie ságy sa ešte dočkáme a v ktorom zombíci konečne ovládnu svet ako morálne a intelektuálne nadradená rasa :)

Výborný akčný výplach. Pokiaľ pristúpite na nastavené pravidlá, rozhodne nebudete sklamaní :)

Nechutný televízny blivajz.

Neuveriteľne zmršený potenciál. Legion výdatne čerpá z tematicky podobných filmov na čele s geniálnym Prophecy len s drobným rozdielom, že anjeli sa nemastia medzi sebou, ale idú priamo po ľuďoch. Na strane ľudí tak stojí len Michael zbavený svojho statusu (a prirodzene aj svojich krídel). Keď sa ale začala dlho očakávaná apokalypsa, nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Partička vyzbrojených civilistov uviaznutých v odľahlom drive-in s príznačným názvom Paradise Fall to naplno láduje do neustále prichádzajúcich ľudí posadnutých anjelmi. WTF? Na konci našťastie dorazí Gabriel vo svojej plnej kráse, ale následná epileptická bitka (naozaj nie je vidno ani h...) iba pridáva ďalší klinec do rakvy. Prostinký dej podfarbuje chorálová hudba, ktorá mala zrejme znieť majestátne, ale v skutočnosti pôsobí skôr ako paródia na Goldsmithov Omen. Ako sa toto mohlo dostať do kín?

Trevor Moore je hovado. Konečne moja krvná skupina :)

Celkom slušné osadenstvo, film odsýpa svižne (aj keď ku koncu tempo poľavuje), nechýba tu humor a na rozdiel od Zlatého kompasu alebo Narnie nie je orientácia na adolescentné publikum až taká do oči bijúca. S postupujúcou stopážou však začína byť čoraz zrejmejšie, že niekto nám tu predkladá len akýsi výcuc z oveľa epickejšieho sveta, všetko začína byť strašne unáhlené a záverečný súboj dobro vs. zlo ako aj celkové zakončenie (bolo mi jasné, kam to smeruje a ako to skončí, ale aj tak to nasralo) je vyložene na smiech.