Darth Maul

Tommy Lee Jones vytvoril skromný western s nezvyčajnými postavami. The Homesman dobre pozná svoje limity a pred divákom sa nestavia do pozície niečoho výnimočného. Práve táto sympatická úprimnosť sa mi pozdávala najviac. Okrem toho ma upútal aj netradičný príbeh Mary Bee Cuddy a Georgea Briggsa odohrávajúci sa na (veľmi drsne vyobrazenom) Divokom západe.

Mať všetko, nemať nič a medzitým len veľmi tenká čiarka. Fincherova pulzujúca životopisná dráma zachytáva príbeh mladíkov, ktorí vytvorili sociálnu sieť plnú priateľstiev, pričom sami skutočných priateľov nepoznali. Smutné, no pravdivé svedectvo o 21. storočí. Okrem dokonalej réžie ma oslovil aj energický a citlivý soundtrack. Ústredná hudobná téma Hand Covers Bruise vo mne doznievala poriadne dlho. Oscar pre Aarona Sorkina za najlepší adaptovaný scenár úplne zaslúžený!

Mysteriózny thriller Femme Fatale si budem pamätať najmä vďaka dokonale krásnej Rebbecce Romijn. Za ňu pridávam aj jednu hviezdičku navyše. Príbeh samotný sa mi zdal priemerný a v danom žánri existuje viacero delikátnejších snímkov.

Intenzívne a pohlcujúce! V kinosále vládlo napätie, sedel som tam ako na ihlách a občas mi prebehol po chrbte mráz. V noci som spal veľmi nepokojným spánkom. Toto dokáže len Fincher! Vo vytváraní dusnej atmosféry je proste znamenitým majstrom. Film však nestojí iba na ňom. Herecké výkony Bena Afflecka (nervózny Nick) a Kim Dickens (detektívka Rhonda Boney) boli prvotriedne. A Rosamund Pike? Ó, tak to bolo niečo! Jej "Úžasná Amy" nezabudnuteľná. Najlepší ženský herecký výkon tohto roku! Dôležitým prvkom bol aj soundtrack. Mrazivé tóny umocňovali všetky pocity, ktoré mnou lomcovali. Gone Girl je znamenitý thriller ponúkajúci oveľa osobnejší zážitok ako Fincherov Zodiac. Vskutku bezchybné!

Ešte som nevidel krátkometrážny film s takto úderným humorom. Bonusom navyše je to, že Voormanov problém pobaví kresťana, žida, budhistu i ateistu... Teda všetkých okrem Belgičanov a Baracka Obamu. Recesia robí tento komplikovaný svet oveľa znesiteľnejším a jednoduchším.

Výborné doplnenie Gravitácie a zaujímavý pohľad z druhej strany rádiotelefónu. Mám rád takéto filmové zábavky. Upútala ma aj myšlienka. Nám ľuďom sa niekedy javia naše osobné problémy ako tie najvážnejšie, pričom sú na svete jedinci, ktorí prežívajú niečo oveľa horšie... Inak, ľadová Arktída je pre mňa rovnako tiesnivým miestom ako nekonečný kozmos.

Gravitácia je urobená parádne a veľmi dobre sa na ňu pozerá. Najviac ma omámili dychberúce zábery na vychádzajúce Slnko a na našu nádhernú Zem. Film ponúka aj poriadnu dávku napätia. Časté otočky klamali môj mozog a po kyslíku som lapal s väčšou vervou ako doktorka Ryan Stoneová. Má to však aj jednu chybu. Od drámy tohto druhu by som očakával, že maximálne vybičuje moje emócie. Žiaľ, nič také sa mi nestalo a v tomto svetle vnímam Gravitáciu ako pomerne chladnú záležitosť.

Pôvodne som chcel hodnotiť Breaking Bad etapovito, po jednotlivých sezónach, no postupne som od tohto štýlu upustil. Každá séria má viacero intenzívnych a nezabudnuteľných momentov, ale príbeh Waltera Whitea je najsilnejší práve ako jednoliaty celok! /// "Vravel, že o dobrých mužoch sa nikdy nepíše toľko ako o zloduchoch..." /// Hm... Dobrý? Zlý? Keby to bolo také jednoduché! Waltovi som zozačiatku veľmi prial. Ja viem, že robil zlé veci, ale aj tak som mu držal palce, aby poriadne nakopal ten mizerný život, ktorý bol k nemu mimoriadne krutý! Pozvoľna však prichádzali chvíle, keď sa Walt menil. /// "Chémia je veda o zmenách..." /// Z nešťastného dobráka sa pomaličky stávalo manipulatívne monštrum s prezývkou Heisenberg a ja som si čoraz častejšie kládol pálčivé otázky. Ako to vôbec môže skončiť? Ako bude táto „cesta do pekla“ zavŕšená? Odpoveďou mi bola ťaživá a veľmi smutná 5. séria (jeden z mojich emotívne najsilnejších seriálových zážitkov). Breaking Bad je jednoducho fenomén. Brilantný a mnohovrstvový. Surový a dojímavý zároveň. Po skončení tohto jedinečného seriálu som zostal ticho sedieť a hlavou mi vírila len jediná veta... Nikdy nezabudnem na tvoju tŕnistú cestu životom, Walter White!

Svěrákovci to majú dobre spočítané. Presne vedia, čo na diváka platí a idú za tým najjednoduchšou cestou. Upútavky na ich Troch bratov ma zaujali až tak, že som sa rozhodol zájsť do kina. V našej staručkej kinosále bolo celkom rušno... Deti sa hlásili a vykrikovali. Dospeláci sa zabávali na sofistikovaných narážkach a dialógoch. Všetci sa usmievali pri chytľavých pesničkách. Bol to netradičný zážitok pri tradičnej rozprávke. Nádherné, roztomilé a chytré! /// Traja bratia ma očarili natoľko, že som si ich vychutnal v kine aj druhýkrát. Pre mňa jednoznačne najlepšia rozprávka za posledných mnoho rokov!

Rodriguez a Miller sú dvaja šupáci. Prestávam im rozumieť... Ak si naozaj mysleli, že toto bude divákovi stačiť, tak potom poriadne prestrelili. Ich prvé "Mesto hriechu" bolo o divácky atraktívnych postavách. Pokračovanie síce pekne dopĺňa jednotlivé poviedky, no práve postavy sú jeho obrovskou slabinou. Evu Green mám rád, ale tu bola jednoducho otravná. Jej Ava Lord na mňa pôsobila ako prázdna pozlátka. Johnnyho príbeh, ak sa to vôbec dá nazvať príbehom, ma netrápil (nechápem, ako mohol Gordon-Levitt na niečo takéto kývnuť). Už ani "Skinny Little" Nancy Callahan nie je to, čo bývala... Celý film v podstate držia nad vodou len dve postavy. Prvou je Senator Roark, stelesnenie skazenosti Sin City (škoda, že Powers Boothe nedostal trošku viacej priestoru), a druhou je Marv. Áno, ten hromotĺk Marv je jediným ako-tak sympatickým charakterom (to, že budem po filme vychvaľovať hláškujúceho Mickeyho Rourkea, som naozaj nečakal). Dve dobré postavy... Dve červené hviezdy. Na "Dámu" som sa tešil, preto mi je to ľúto... Ale lepšie hodnotenie si tento film nezaslúži.