dzejnyka

Lynch je Lynch a určite som nečakala romantickú komédiu pre priemernú americkú domácnosť na sobotný večer. Avízovaná depresia ale u mňa nejako nezafungovala. Emócie to vo mne po celý čas nevyvolalo takmer žiadne, obdiv k vizuálnej stránke filmu je však obrovský.

Premiéra ma pobavila nesmierne, druhé a tretie zhliadnutie snáď ešte viac. Jedna z navtipnejších allenoviek ma uchvátila paralelou s bájnym Gréckom, ktorého dobové postavy by si určite mali čo povedať so súčasníkmi - veď história ľudských problémov a osudov sa tak nádherne opakuje. Dokonca pre Oidipa majú v Harleme novodobé pomenovanie :-) Lenny ma bavil svojou intelektuálnou prevahou a Linda tým, s akou prirodzenosťou používala v konverzácii rôzne varianty slova fuck. Amanda ma až tak nezaujala, ale keď sa na scéne objavil boxujúci génius Kevin, plakala som od smiechu. Efcharisto, Woody!

Peter Pišťanek má už roky čestné miesto v mojej knižnici. Nikto na Slovensku nedokáže vykresliť spoločenský suterén tak sugestívne ako on. Jeho Muzika je pre mňa kultovou záležitosťou, a možno preto som mala od filmu veľké očakávania, ktoré sa nenaplnili. Možno je to tým, že som si niektoré postavy vysnívala úplne inak, a čitateľské reprízy ma v mojej predstave len utvrdili. Mám rada Táňu Pauhofovú, ale tú jej Marfu jej jednoducho neverím. Je na tú rolu príliš pekná a štíhla, čím jej berie autentickosť (a rozhodne dáva Juncovi menej dôvodov ju vytrvalo podvádzať). Škoda, že si ju nezahrala Peťa Polnišová, tá by jej dodala šťavu so svojím zmyslom pre humor a sebairóniu. Celkom ma potešila Nvotová a mladý Geišberg, ale inak filmové spracovanie za knižnou predlohou v mojich očiach dosť zaostáva.