Ronee

Akoby film bol knihou a divák netrpezlivo očami hltal každé jedno jej písmenko. Táto veta z recenzie film úplne vystihla.Pri jeho sledovaní som sa cítila, ako keď čítam také tie divné japonské básničky haiku. Tiež tam išlo o detail.Klepot písacieho stroja, brknutie, výkrik, kroky, dych, ťukot hrany listu. A tieto reálne zvuky sa miešali s hudbou. Film by sa dal opísať ako namaľovaný obraz, pretože tiež v ňom išlo o vizuálny efekt, o dokonale detailné zábery, drobné veci v obraze, ako včela, sponka...občas to bolo narušené predlžovaním záberov, ktoré odpútavali pozornosť diváka od vnútorného sveta postáv a dávali mu možnosť nazerať na realitu aj z určitého nadhľadu. Napriek tomu, ma však hlbšie zaujala len scéna vo fontáne, ktorú sme mali možnosť vidieť najprv z pohľadu z okna a potom aj priamo.Tu bolo krásne vidieť, ako si niektoré veci, ktoré len vidíme a nepočujeme alebo nie sme priamo pri nich, môžeme nesprávne vysvetliť.Hovorí sa, že dá sa veriť len tomu, čo vidím na vlastné oči, ale v tomto filme to neplatí.

Krásny, jednoduchý, milý a vtipný príbeh, odohrávajúci sa v jednom zaspatom obyčajnom meste, kadiaľ stále prechádzajú vlaky a v ktorom práve malý Stefek aj s jeho sestrou Elkou, prežívajú letné prázdniny.Obaja pomáhajú osudu rôznymi fígľami.Obaja žijú len s matkou.. Páčila sa mi letná ospanlivá atmosféra mesta, v ktorom akoby boli len staré socialistické ošarpané budovy a počmárané nástupište, čo bol ale zámer tvorcov, aby príbeh pôsobil realistickejšie.Krásna hudba,citlivý a pozitívny príbeh.Stefkova detská naivita bola vtipná,vedel si ňou nakloniť ľudí. Naozaj krásna tragikomédia, no možno až príliš jednoduchý dej.