Ronee

Tento film nedáva jasnú odpoveď na nič. Alebo jednoducho neprináša nič nové. Oba extrémy, ktoré tu boli zobrazené, sú deštruktívne. Keby sme ktorúkoľvek menšinu dali do konfrontácie s väčšinou, mali by sme námet na film. Aj keď v tomto filme, tá údajná menšina ani nevyzerala ako menšina, podľa tých obrovských letných bohoslužobných slávností. A ešte k tomu, keď má každá rodina z tej komunity toľko detí...Navyše vzťahom v tomto filme som neverila. Napriek tomu, natočené to bolo pekne, strih, hudba...všetko fungovalo.

Tento film som videla na 16. ročníku Artfilmu, ale až teraz ho tu vidím a spomínam si naň. Našla som aj svoj program, kde si píšem prvé dojmy z filmov a jediné, čo tam mám napísané je, že metaforické zobrazenie skutočnosti. Postavy vo filme boli veľmi zvláštne oblečené, nosili hrozne vysoké opätky a divno si maľovali tvár. Okrem nich akoby v Moskve ani nikto iný nežil. A hudba bola veľmi silná, teda hlasná a navyše metalová, takže som z kina vyšla v miernej nirváne.

Mladý Keanu Reeves! A inak film ma zaujal aj preto, že to bolo psycho a pripomínalo mi to Tajomnú rieku:-) Ale toto bolo viac vtipné. Rozhádaná rodina, matka, čo nezvláda svojich synov, k tomu vražda, nočné jazdenie ulicami nie veľmi príjemného amerického mestečka...občasné kradnutie vo obchodoch, prespávanie v parku s pivkom atď. Ale toto nebolo moc protispoločenské, ako u beatnikov, tie postavy boli očividne v Amerike radi, skôr sa báli, že sa príliš rozpína iná krajina - Rusko. Layne vyčítal vrahovi, že nie je dosť verný svojej vlasti...Len ten príšerný dabing, ktorý sa občas ani netrafil a Keanu mal hlas ako adolescent. Inak ma zaujalo, že ten film má už 25 rokov, ale keby tam nenosili všetci flanelové košele, tak by som si to ani neuvedomila. Že už je to také staré:) Hlášky boli tiež fajn a ten čo hral toho týpka v aute (Crispin Glover), tak ten bol fasa. Ale nie viac ako Keanu.

Road movie o troch mladých ľuďoch, ktorí si žijú svoj americký sen (ktorý je trochu iný, ako si ho predstavovali). Z toho dvaja sú z Maďarska a hľadajú v New Yorku šťastie. Willie sa k svojej sesternici správa dosť necitlivo a odmieta dokonca hovoriť svojou rodnou rečou. Je očividne čiernou ovcou rodiny, čo vyplýva z jeho telefonátov s tetou. Spolu so svojím parťákom sa živia podvodmi, ale pritom v kartách neporazia ani svoju tetu. Vtipné bolo, že John Lurie, ktorý hral Willieho a zložil aj hudbu k filmu, tú hudbu vlastne vo filme neznášal.

Niečo ako Trierova Melanchólia, iba s väčšou americkou národnou hrdosťou.

Pri každom filme je to vždy o tom, ako je natočený, nie o čom je. Lebo témy sa opakujú. Pre mňa to bola zábava, niečo ako Oliver Tate + skvelé hlášky + francúzština + Karamééél! + to ako riešili predstavy na mesiaci a postavy z minulosti, ktoré naozaj vyzerali ako zo starého filmu. A ešte hudba + grg.

Jediná výhoda tohto filmu je, že je taký krátky.

Vychádzajúc z dokumentu, ktorý som videla, musím konštatovať, že Gagarin bol v skutočnosti dobrý človek. A preto tak aj dopadol. Aj tu všetko musia pokaziť politici. Jeho snaha pomôcť ľuďom, ktorí ho oslovili je významná a určuje jeho charakter. To, čo dokázal spolu s celým vedeckým tímom, mu už nikto nezoberie, aj napriek neprajnosti mnohých. Dokument ukazuje, že to bol človek z mäsa a kostí, s prednosťami i chybami, ktoré má každý človek.

Absolútne neohodnotiteľný film. Keby nemal dve hodiny, možno by som ho aj dopozerala.

Dokument o Štefánikovi, ktorý natočili Francúzi. Dvaja historici v ňom na francúzskom zámku, kde sa nachádzajú vojenské dokumenty, hovoria o Štefánikovi ako o francúzsko-slovenskom hrdinovi. Štefánik potreboval francúzske občianstvo k tomu, aby mohol robiť náročné vedecké výskumy na rôznych častiach zemegule. Francúzi by pritom finančne nepodporovali cudzinca, preto si Štefánik musel vybaviť toto občianstvo. Na základe toho, čo som sa dozvedela, som oprášila aj knihu o Štefánikovi od J.Juríčeka, v ktorej je použitých veľa rovnakých fotografií, ako bolo v tomto dokumente. Zrejme sa ich veľa nezachovalo, ale napriek tomu sa zachovali dobré zábery, ktoré dokumentujú hlavne to, kde všade Štefánik ako diplomat a astronóm cestoval a bolo toho naozaj dosť. Precestoval vlakom a loďami doslova celú zemeguľu. Z dokumentu vyplývalo, akoby robil všetky náročné diplomatické vyjednávania za Beneša a Masaryka, ktorí len podpisovali dekréty a vyhlásenia. Pravdou je, že Štefánik bol veľmi ctižiadostivý a múdry človek, ktorý bojoval za slobodu svojej vlasti a napriek tomu, že sa pohyboval po celom svete, nikdy nezabudol, kým je a odkiaľ pochádza. A ako sa píše v knihe, naša samozrejmá sloboda nie je vôbec samozrejmá a bez neho by bola nemysliteľná.