desade

Pozastavenie okolitého deja, ako forma vyjadrenia určitej emócie nie je nová, ale v tomto prípade to bolo celkom trefné a celkom ma to aj prekvapilo (aj s malou čerešničkou na torte /v podobe ruky/). O filme už bolo popísané dosť, tak nebudem nosiť drevo do lesa.

Mohol to byť celkom slušný dokument o Severnej Amerike a jeho obyvateľoch, keby to nebolo také rozťahané. Toľko k žánru dokument. Ak by som mal dielo hodnotiť ako filmový príbeh, jedná sa z môjho pohľadu o ďalšieho "nešťastníka" po vzore Úteku do divočiny. Ešte šťastie, že neskončila v nejakom opustenom Ikaruse, lebo aj ten by museli dať zošrotovať, aby nelákal ďalších a ďalších podobných zúfalcov. A že bol príbeh natočený podľa udalosti z r. 1927? Tým horšie. Vtedajšia Lillian si nemusela vedieť spočítať dve a dve, ale táto tu nevyzerala úplne vypatlaná, keďže sa evidentne vedela pohybovať podľa mapy. Aj keď človek nikdy nevie, lebo chcieť preplávať z Aljašky cez Beringov prieliv niekde na Čukotku, len tak v kanoe, bez skúseností a kvalitného vybavenia, to nie je známka nezlomnej vôle a odhodlania, ale nedostatočného IQ.

Po čase zase film, ktorému môžem bez jediného zaváhania dať plný počet...

Myslím, že cenu za najlepšiu herečku si  Ane Dahl Torpová z European Film Awards 2020 odniesla právom...

Jedna hviezda za tému, druhá za snahu, ale snaha niekedy nestačí. Je to škoda, lebo téma by si zaslúžila viac...

Áno, aj takéto filmy treba točiť. Možno niekomu otvoria oči...

Z Arethy Franklin mám rešpekt. Zo scenára filmu moc nie. Škoda...

Pri posledných scénach filmu sa vybavili práve aktuálne zábery z posledného, ako tak prevádzkyschopného letiska v Kábule...

Niektoré historické reálie (napr. útek z lágra) boli zmenené, ale na to sme už u Rusov zvyknutí.

Nečakal som zrovna ľahký film, ale ten koniec ma dorazil... Bravo Ukrajina!