Forsberg11

Zrejme aj vďaka nie príliš šťastne zvolenej forme citácií z Goebelsovho osobného denníka sa jedná o pomerne nudný a vleklý dokument. Napriek tomu je jeho výpovedná hodnota nepopierateľná aj vďaka tomu, že sme mohli tak trochu nazrieť do mysle jedného z popredných Hitlerových mužov a aspoň trochu sa priblížiť tomu, čo sa mu skutočne odohrávala v hlave pred a počas vojny. Absencie sprievodného komentára je však škoda.

Možno už nie tak originálne a strhnujúce ako o dva roky mladší The Secret, ale aj tak veľmi milé spracovanie myšlienky: praj si čo chceš, ver v to, pracuj na tom a dosiahneš to. A aj keby sa táto myšlienka dala skĺbiť do jednej vety, som rád že vznikajú takéto "dokumenty". Predsa len je to niečo, čo ma v dnešnom negatívnom svete plnom zlých a drastických správ aspoň na pár okamžikov naplní pozitívnymi myšlienkami a pocitmi. Som si istý, že to takto funguje, len tomu treba samozrejme veriť. Každému tento film vrelo odporúčam. Stratený čas to určite nie je, o nič viac ako každovečerné správy...

Príbeh o vášni menom zberateľstvo pokračuje. A opäť sa zbierka neskladá z ničoho iného ako z ľudských tiel, či už živých, mŕtvych, nasekaných, konzervovaných alebo preparovaných, vyšinutých, agresívnych ale aj prefíkaných. Skutočne úctihodná zbierka. Škoda však, že sa adjektívuj "úctihodný" nedá priradiť aj k samotnému filmu. Na môj vkus to bol až tak veľká mäsiarina, že to bolo cez. A nie nechutnosťou, zvrátenosťou alebo fyzickým násilím. Mám na mysli to, že všetko bolo až príliš nereálne a prehnané. Už úvodná bloody-scéna na diskotéka bola veľa, ale povedal som si, no dobre, veď je to psina. Keď však skupinka záchrancov mladej hlavnej hrdinky dorazila do pevnosti Zberateľa, prešpikovanej z každej strany neskutočne technicky náročnými pascami, ktoré musel konštruovaťa a dizajnovať celú večnosť, povedal som si: tak toto snáď už nie. Keby chcel byť The Collection sci-fi, alebo fantasy horor nepoviem ani slovo, dajme tomu. Už pri jednotke som písal, že film niekedy až príliš hrá na kvantitu akcie a opísal som to slovami: príliš veľa kukurice na príliš malom poli. Ale to čo sa stalo zo slušného a hlavne realisticky vyzerajúceho home-invasion exploiteru v jeho druhej časti je výstrel do prázdna. Škoda, pretože menej je niekedy viac. Ale zas až tak zlé to samozrejme nebolo. Príbeh odsýpa, stále sa niečo deje (zase raz poviem že niekedy je to aj na škodu), jednotlivé vraždy sú zaujímavé, krvavé a nechutné. Nudiť sa nebudete mať kedy, to určite nie. Technická stránka filmu je zvládnuta pomerne slušne, ten scenár a samotný dej, to už je iný príbeh, dialógy sú na úrovni céčkového asylum-hororu. Ok, ako oddychuvku to beriem a záverčné prekvapenie bolo predsa milé. Snáď sa dočkáme tretej časti, ale v trocha inom šate. 55 %!

Pre mňa osobne veľmi milé prekvapenie. K ázijským (tobôš kórejským) hororom sa dostávam len veľmi sporadicky, ale mám asi to šťastie, že už keď sa k nejakému odhodlám, jedná sa väčšinou o veľmi kvalitný kúsok. K tomuto som sa dostal v podstate náhodne, len vďaka tomu, že som plánoval vytvoriť titulky k nejakému filmu a tento mi bol doporučený jednou hororovou fanúšičkou na Facebooku. Neváhal som teda a film si ešte v ten deň pustil. Horror Stories (ako už vypovedá samotný anglický názov) rozpráva o štyroch rôznych hororových príbehoch: 1.) DON´T ANSWER TO THE DOOR - "Príbeh pojednáva o dvoch malých súrodencoch, ktorí sami doma čakajú na matku, ktorá má prísť z práce večer domov. Tá im volá, že príde kuriér, ktorí ma doručiť zásielku, ale nech mu za žiadnych okolností neotvárajú a zásielku nech nechá pred dverami." Jedná sa o typickú východoázijskú ducharinu s dlhovlasým duchom v hlavnej roli. Myslel som si, že po x-krát prevarenom Kruhu a Nenávisti ma takéto niečo už nedokáže vystrašiť, ale mýlil som sa. Skutočne som sa bál, po celom tele mi behali zimomriavky a mal som taký dobrý zlý pocit aký mávam len pri veľmi strašidelných kúskoch. Bál som sa až to nebolo pekné, stále sa niečo dialo a keď som si myslel, že si na chvíľu vydýchnem znovu sa objavila tá škaredá vyškerená dlhovlasá teta. Uff, toto bol aj pre mňa veľký záber, jedna z najhrôzostrašnejších a najdesivejších poviedok aké som kedy videl. Špičká žánru "ghost horror". (5*) 2.) ENDLESS FLIGHT je príbeh o prevoze nebezpečného masového vraha na palube lietadla, kde ho strážia len dvaja(!!) neschopný policajti. Ďalej tu máme letový personál v počte dve letušky a dvaja piloti..., no a samozrejme dlhovlasý duch, ktorý neviem čo tu hľadal, ale podľa mňa svoju úlohu splnil - naháňal mi miestami strach. Odhliadnuc od nelogickosti celého prevozu a chovania postáv sa jedná o slušný klaustrofobický slasher s prvkami duchariny, ktorá tu však nebola zďaleka tak výrazná ako v prvom príbehu. Hlavná postava je skutočne psychopat a tak tu nie je núdza o zaujímavé mordy, litre krvi a napínavé momenty. V podstate sa však nejedná o nič extra, priemer. (3*) 3.) SECRET RECIPE sa mi javil ako najslapší článok celého filmu. "Poviedka o dvoch sestrách, ktoré usilujú o jedného bohatého ženícha a sú schopné pre jeho priazeň spraviť čokoľvek. Netušia však aké krvavé tajomstvo ich vysnívaný ukrýva v tajných miestnostiach jeho vily." Príbeh je to veľmi nudný, zdĺhavý a nehororový. Zaujme snáď len jedna scéna na operačnom stole, aj tá však mohla byť spracovaná omnoho lepšie. Také slabé cannibal exploitation pre nenáročných s veľa odchylkami od hlavného deja, komplikovaných zvratov a mnou nepochopených pohnútok hlavných postáv. Slabota. (2*) 4.) AMBULANCE ON THE DEATH ZONE hovorí o jazde jednej sanitky, ktorá sa pokúša uniknúť zo zóny, kde sa nachádazjú nakazení (tu sa im hovorí Rats - Potkani). Na palube vezie ženu s poranenou dcérou a hlavní protagonisti sa v podstate celý čas hádajú či malá je, alebo nie je nakazená. Tento príbeh je kvalitná zombie jazda, samozrejme v typickom ázijskom podaní. Teda ukecaná, bizarná a nelogická. To mi však vôbec neprekážalo. Bavil som sa veľmi slušne, dej má spád, napätie a slušné gore so zaujímavých rozuzlením na konci. Pri tomto príbehu by som si (a to veľmi rád) vedel predstaviť celovečerný film. (4*) Spočítané, podčiarknuté: viac ako spokojnosť, určite odporúčam. Konečne niečo dobré, čo si založím do filmotéky. 80 %!

Obsah zaujímavý a pútavý, forma ale bohužiaľ nudná. Dokument stráca svoju silu a výpovednú hodnotu vďaka premrštenej stopáži a nudným monológom, ktoré súčasnému pozorovateľovi, ktorý nemá s Ruskom devedesiatych rokov nič spločné, neprídu nijak zvlášť zaujímavé. Na druhej strane však nemôžem opomenúť originálnosť a nápaditosť tohto projetku, ktorý v spracovanej téme nemá obdoby. Dokument viac poučný, ako náučný...

"Skupinka mladých ľudí zavretá na neznámom mieste, z ktorého sa ani za boha nedá újsť sa musí navzájom mučiť aby sa dostali von. Potrebujú pre svojich vezniteľov totiž vyprodukovať látky ako dopamín a serotinín, ktoré sa vraj vylučujú, v prípade ak sa človek cíti ohrozený aby z nich títo následne vyprodukovali veľmi, veľmi výnosné drogy." A zase to tu máme: klišé, neoriginalita, varenie z vody, otrepané, trápne, napodobenina. Hm, čo tým ľuďom stále prekáža... Ale k hodnoteniu: sám som prekvapený ako ma to bavilo. Film od začiatku pekne odsýpa, v podstate po necelých desiatich minútach sa už niečo poriadne deje a tak som nemusel absolvovať povinnú nudnú úvodnú pol až trištvrte hodinu, kde sa nič nedeje, postavy kecajú, bavia sa, plánujú aby nakoniec v tom dome aj tak skončili. Tu si tvorcovia vystačili s pár zábermi, kde sa s hlavnými postavami zoznámite a poď ho na vec, teda na tortúru. A tá veru stojí za to. Mučí sa tu kaďečím: žehličkou, kliešťami, vriacou vodou, vrtákom, strúhadlom a ešte všeličím iným. Na rozdiel od väčšiny podbných hororov (exploiterov) by som rád vyzdvihol pomerne logické správanie sa postáv v kritických situáciach, teda až na ten záver. A teší ma hlavne, že tá zákerná čubka dostala, čo si zaslúžila. Takisto výber hercov bol pomerne slušný, atmosféra zaujímavá a uveriteľná. Jediné mínus vidím v roztrasenej kamere, ale pretrpel som. Samozrejme Vile nie je nič extra, v podstate sme to všetko už dávno niekde videli, ale na jedno (hm, možno aj dve) pozretie je to sympatický film, pri ktorom sa nudiť rozhodne nebudete. 75 %!

Úvodných 60 minút stopáže som sa neskutočne nudil a bol som rozdhonutý zakopať film o tejto podarenej mäsožravej rodinke pod čiernu zem s pridelením maximálne jednej placky. Chvalabohu to však zachránila posledná polhodina, kde sa čo tu udialo, atmosféra gradovala a nebola tu núdza ani o napínavé a akčné momenty. Najviac sa mi paradoxne páčila dejová linka točiaca sa okolo pátrania miestneho patológa po jeho nezvestnej dcére. Môžete tri krát hádať, kde ju "našiel". Mučenie, týranie, vraždy či nejaké extra gore tu nečakajte. V tomto filme ide zväčša o navodenie depresívnej atmosféry, ktorá je podarene podčiarknutá pochmúrnym, upršaným počasím a prostredím veľkého, starého, vidieckého domu na okraji mesta. Veľmi zaujímavá a priznám sa, že nečakaná bola hlavné posledná scéna na kuchynskom stole. No deti sa proste nezaprú, jablko nepadá ďaleko od stromu. Inak sa nejadná o nejak výrazný počin... Šedý priemer, ktorý časom zapadne prachom. 55 %!

"TAKŽE, IRIS, BODNEŠ RADŠEJ LUCASA DO STEHNA, ALEBO DÁŠ ĎALŠIE TRI RANY TRAVISOVI SO SJAMBOCKOM?" Bolo to dobré. A bolo by to ešte lepšie keby to nebola x-tá variácia na niekoľkorát videný a prevarený námet. V takom prípade by som bol nadšený, takto som bol len mierne potešený. Dôležité však je, že som sa celkom slušne bavil a až na niektoré otravné dejové odchylky film pekne odsýpal. Gore bolo na znesiteľnej úrovni, hlavné postavy celkom sympatické, príbeh jednoduchý a priamočiary. Trochu mi vadil koniec, na čo bolo toto dobré? Zbytočné negatívne zakončenie, ktoré v tomto prípade bolo viac na škodu ako na úžitok. Veľa od toho nečakajte a budete spokojní...

"Ty dnes večer zomrieš. A možeš zomrieť ako chlap, alebo ako zbabelec, spolu s celou mojou rodinou". Blbosť na entú. Teraz pozerám, že to malo len 85 minút. No mne to prišlo dlhšie ako Schindlerov zoznam v hlavnom vysielacom čase na Markíze (čítaj 60 minút reklám). Neskutočne som sa pri tom nudil, americké preafektované ksichty mi nesmierne liezli na nervy a prial som si nech už je koniec, a to už asi od desiatej minúty, nekecám. Chovanie postáv postrádalo akúkoľvek logiku, od útočníkov, cez napadnutých až po "záchrancov". Dej bol samoúčelný a vykonštruvaný, niektoré udalosti takmer vycucané z prstu. Solídny námet bol, opäť raz, dokafraný americkou produkciou. A že to mohla byť fajn rezba, keby to chytil do rúk niekto poriadny, trebárs Wan. Ale čo tam po tom, veď to už nikdy neuvidím. Nebudem sa predsa rozčuľovať... Pár vecí, ktoré ma na filme potešili: 1.) Zaujímavý námet (viem si dokonca predstaviť seriál), 2.) Videl som život v roku 2022, 3.) Dokázal som to dopozerať do konca.

Co takhle dát si hovno? Áno, bez mučenia sa priznám, že pred určitým časom som sa poukúsil toto veľmi kontroverzné a v určitých kruhoch nepochybne veľmi obľúbené japonské "dielo" zhliadnuť. Po pár minútach projekcie, počas ktorých som nemohol prestať žasnúť nad tým, čo všetko dokážu ľudia natočiť, to však prešlo len k rýchlej preklikávačke. A aj to už bolo na mňa priveľa. A ku koncu som sa vôbec nedostal. Nevadí, oželiem aj to, že mi ušla záverečná pointa, či nejaký napínavý twist. A aby bolo jasné, zbožňujem zvrátané, násilné a brutálne filmy plné gore, kde striekajú litre krvy a vnútornosti a hlavy lietajú vzduchom, som do nich blázon, žeriem ich. Squirmfest však nemá s označením film, tobôž horor, absolútne nič spoločné. Hodinu sa tu pozeráte na to ako jedná škaredá Japonka pojedá vlastné výkali, zvratky a iné pochúťky. Skutočne kinematografický dôležitý snímok. Oproti tomuto je ešte aj tvorba Mariana Doru či Lucifera Valentinea komerčná žánrovka z Disney Chanell. Ale samozrejme nikoho komu sa to páči neodsudzujem, veď sme všelijakí...