majo25

Neviem, čo to malo byť, ale s kanibalstvom a ani s trilerom to nemalo nič spoločné. (Ne)obyčajné dobrodružstvá štvorice kamarátov v Amazónii - tu pomôžu s odchytom opíc, tam ich prepadnú riečni piráti, tu pomôžu prekaziť obchod s "červeným" mäzom a nakoniec nájdu strateného profesora. Také menej záživné dobrodružstvo, ešte k tomu aj bez nahotieniek, v ktorom by som vypichol jedine pekný žltý hydroplán. Inak, otrasný strih.

Na tento vojnový román si spomínam ešte zo strednej, keďže to bolo najvýznamnejšie dielo Remarqua. Ako ku väčšine diel, o ktorých sme sa nútene museli učiť, som mal aj k nemu odpor, ktorý stále celkom nepominul. Román i film je klasickým zástupcom protivojnového filmu a túto jednoduchú tému razí od začiatku do konca. Jednou z mála vecí, ktorá mi na ňom vadila je, že postavy sa chovajú (typicky americky) voľne a nie (nemecky) disciplinovane, bez úcty k nadriadeným. Ďalšou je častá vyšinutosť postáv a z dnešného pohľadu neatraktívne dialógy. Ale to je do veľkej miery dané dobou, kedy film vznikol. Vidieť na ňom ešte stopy nemého filmu, zrýchľovanie akčných scén, dlhé statické zábery, ale napríklad vojnové scény znesú aj tie najprísnejšie kritériá.

Ďalší úbohý taliansky pokus o kanibalský triler, v ktorom nefunguje takmer žiadna vec. Áno, džungla je pekná i krutá, priama i záhadná, dobrodružstvo a nebezpečenstvo číha zo všadiaľ - to je tak asi všetko. Opäť tie isté prvky ako v mnohých predchádzajúcich kanibalských filmoch - dokumentárne ukážky nemilosrdnej prírody (anakonda vs. malý cicavec), pitva jaštera zaživa, odrezávanie genitálii a jedenie ľudskej "raw" kuchyne. Spracovanie ala pornofilmy, herci detto, na logiku sa tu nikto ani nesnaží hrať (všetko viacmenej prebieha bez príčiny a veľmi zjednodušene) a divák si neužije ani tie nahotinky, pretože tvorcovia asi nemali oči, keď vyberali ženské predstaviteľky. Prestrihy na newyorské ulice a akýsi pokus o vyšetrovanie nudili a iba podčiarkovali celkovú scenáristickú fušerinu.

Trilerové béčko (či skôr céčko) s jednoduchou zápletkou pomsty a vyvražďovania, ktorej spoločným menovateľom sú odseknuté ruky. Už výber hercov a tiež aj spracovanie, ktoré je len o chlp lepšie ako vo vtedajších pornofilmoch, naznačí, o akú kvalitku pôjde. Záver s vyvrcholením tak asi žiadneho diváka neprekvapí a viacmenej sa iba pousmeje. Úsmevné sú aj reakcie obetí, ktoré sa pred krvavým útokom "kata" vôbec nebránia. Oceňujem ale aspoň občasne hutne spravenú atmošku.

Na 30. roky zvláštny film - dlhý čas to vyzerá na komédiu až grotesku, aby sa to v záverečnej štvrťhodine zmenilo na svojskú psychodrámu. Ako komické polohy boli celkom podarené, ale výraznejšie na mňa film nezapôsobil. Dnes sa už je ťažké vžiť do doby, kedy ženy s podväzkami, v hrubých pančucháčoch a v bombarďákoch pôsobili sexi. Mladá Dietrichová veru nemala príliš čo ukazáť, možno iba ak svoju drzosť. A kabaretné vložky, vyžívajúce sa vo vtedy novom kinematografickom fenoméne - zvuku, ma už dupľom neoslovovali.

Charizmatický Luis Trenker a jeho aplské končiare, ktoré zdoláva ako nik, tentoraz ale s dejom zasadeným do 1. svetovej vojny, kde musí hlavný hrdina dokázať hrdinstvo a loajalitu k vojnovým súputníkom. Predstavoval by som si ale viac drámy v zliezavaní hôr ako z vojny.

Príbeh z doby po americkej občianskej vojne, v ktorom ešte cítiť nenávisť voči druhej strane i belošskú nadradenosť nad farebnými. Síce väzenské prostredie nie je natoľko dramaticky podané, ako by si téma zasluhovala, ale aj tak ide o zdarilý epický príbeh boja jednotlivca proti svetu a víťazstva nádeje nad beznádejou. Občasné zjednodušenia a logické nedostatky - napr. manželka za spoluúčasť na pomoci atentátnikovi i úteku väzna nie je vôbec trestaná - sa dajú odpustiť len s prižmúrením očka.

Krkolomná zápletka o zapletení sa do pozemských sporov, v ktorej sa navyše opäť objavujú aj akýsi mimozemskí duchovia. A Capričania môžu machrovať so svojimi supermodernými zbraňami.

Do boja ich ide šesť, vracia sa iba jeden. Jeden z tých vojnových filmov, ktorý ukazuje, že je jedno, na ktorej strane človek bojuje, válka je neúprosná vždy a vždy aj žiada svoje obete - v tomto prípade obete ľudské. Bohužiaľ, aj silne nezmyselné. Silne patetický film, ktorý síce neosloví svojimi vojnovými scénami, ale skôr hrdinstvom a loajalitou k súputníkom. Dokáže aj pobaviť - komická poloha mu náramne sedí.

Príjemné prekvapenie z Talianska. Ono to nie je len zasadené do Ameriky, ono to ako Amerika aj dobre funguje, čo je na eurotrilery veľká výnimka. Na svoju dobu drsný triler o organizovaných nájomných vrahoch, ktorí si idú po krku, resp. nie je zjavné, o čo komu ide. Nejaké tie bitky, prestrelky, skryté identity a (ne)očakávané zvraty. Na rozdiel od nevýrazného mladého Nera zaujme nekompromisný Robert Webber v hlavne úlohe. Škoda len, že prvok pomsty nebol silnejší.