liberator

Po treťom zhliadnutí Warriora som dostal nápad usporiadať „na papieri“ taký malý turnaj filmov so zápasnickou tematikou, nakrútených po roku 2000. Pri pridelení „štartového čísla“ jednotlivým filmom som postupoval podľa roku výroby, resp. abecedy v rámci jedného roku. Súperiace filmy som spároval podľa klasického modelu play-off súťaží. Zaradil som len filmy, ktoré som videl, a snažil som sa hodnotiť v prvom rade filmové kvality, aj keď výsledky určite odrážajú moju subjektívnu percepciu jednotlivých filmov. ####ŠTARTOVACIA LISTINA:#### (1) Ong-bak (2003 ; Prachya Pinkaew) http://www.csfd.cz/film/230220-fighter/ ; (2) Rocky Balboa (2006 ; Sylvester Stallone) http://www.csfd.cz/film/221900-rocky-balboa/ ; (3) Redbelt (2008 ; David Mamet) http://www.csfd.cz/film/236500-cerveny-pas/ ; (4) The Wrestler (2008 ; Darren Aronofsky) http://www.csfd.cz/film/235508-wrestler/ ; (5) Yip Man 1 (2008 ; Wilson Yip) http://www.csfd.cz/film/246291-ip-man/ ; (6) The Fighter (2010 ; David O. Russell) http://www.csfd.cz/film/230220-fighter/ ; (7) Yip Man 2 (2010 ; Wilson Yip) http://www.csfd.cz/film/258006-yip-man-2/ ; (8) Warrior (2011 ; Gavin O'Connor) http://www.csfd.cz/film/234462-warrior/ ; ###ŠTVRŤFINÁLE### (1) Ong-bak vs. (8) WARRIOR – K.O. ; (2) Rocky Balboa vs. YIP MAN 2 – K.O. ; (3) REDBELT vs. (6) The Fighter – T.K.O. ; (4) THE WRESTLER vs. (5) Yip Man 1 – points decision ; ##SEMIFINÁLE## (8) WARRIOR vs. (7) Yip Man 2 – K.O. ; (3) REDBELT vs. (4) The Wrestler – K.O. ; #FINÁLE# (8) WARRIOR vs. (3) Redbelt – unanimous decision

Filmu Pride and Glory (1) síce chýba spád a ľahkosť Warriora (2), ale jasne tu vidno dôkazy O'Connorovho režisérskeho umenia. Vstup do príbehu in medias res, osobná (resp. rodinná) trauma z minulosti, striedme dávkovanie chýbajúcich informácií vo vzťahu postavy-divák, konfliktný vzťah brat vs. brat (+ synovia vs. otec) a hlavne silný emotívny náboj, nadradený detailnosti a prešpekulovanosti scenára po vzore filmu Inception alebo Shutter Island - to sú hlavné línie, ktoré tieto dva "kúsky" spájajú. Výrazný rozdiel je vo vnútornom rytme, hudobnej dramaturgii a dôraze na hudobnú (zvukovú stránku) a hlavne už spomínanej absencii (1), resp. prítomnosti (2) ľahkosti a plynulosti oboch filmov. Čo sa týka posledne zmienených kvalít, faktorom tu určite bolo, okrem iných, obmedzednie počtu "dôležitých" postáv a voľnejšie (civilnejšie) vedenie hercov, čo je krásne viditeľné napríklad v sekvenciách rozhovorov Brendana Conlona a jeho manželky, alebo keď Tess Conlonová počas čakania na výsledok manželovho zápasu skladá prádlo (2). Takisto Mark Isham bol v Pride and Glory pri komponovaní hudby omnoho "menej originálny" než vo Warriorovi a vo filme ako celku hrá jeho soundtrack menšiu úlohu.

Tri hviezdy - za zaujímavý nápad (Andrew Niccol), vtipné "slovní hříčky" (pravdepodobne tiež Niccol), krásne oči ("50 ročná" Olivia Wilde + Amanda Seyfried), nostalgiu za Gattacou a nie najhoršiu hudobnú dramaturgiu - inak by som si vystačil aj s dvomi. Timberlake nie je rovnaká liga ako Ethan Hawke (a tobôž nie Jude Law) a to isté platí o porovnaní Craiga Armstronga s Michaelom Nymanom (hudba). Výsledkom je na pocit príliš dlhý film o nedostatku času s mnohými faktickými chybami, ale ako by povedal užívateľ Andyno: k jedlu postačí :)

Zaznamenal som len dve veci, na ktoré sa dalo v tomto filme pozerať, a to: kamera (Matthew Libatique) a krásne zelené oči Olivie Wilde. Inak tento film charakterizuje jedno slovo - nemohúcnosť ak nie rovno neschopnosť - herecká, režisérska, ale hlavne scenáristická (v posledne spomínanej kategórii sa Kovboji a votrelci nebezpečne blížia k "vrcholným" dielam Uwe Bolla).

Na môj vkus je v tomto "Woody Allenovi" príliš málo "Woodyho Allena".

Opäť som asi videl iný film ako niektorí užívatelia, korí šetrili pri hodnotení jednou alebo dvoma hviezdami - tí istí pritom neváhali "pokrstiť" Conana ničiteľa, Centuriona a podobné vypatlaniny štyrmi alebo piatimi - rozhodne by potrebovali aspoň pár lekcií z filmových teórií alebo filmovej reči. Nech si to nikto neberie osobne, je to len môj názor. Valhalla Rising určite neposlúži ako ukážkový prípad, ale keby tento film vysušili a pomleli, môžu z neho v kľude namiešať niekoľko tuctov hollywoodskych "tiežfilmov". Jedinú výhradu mám voči dialógom - nie že by mi vadila ich striedmosť (ktorá celkom ladila s minimalistickým hudobným doprovodom), ale akosi to nebolo ono. p.s. tiež ste si všimli (hlavne ku koncu) občasné záblesky Jarmuschovho Mŕtveho muža? :) vrelo odporúčam prečítať si komentár užívateľa "Shadwell"

Po všetkých stránkach výborne zvládnutý film. Mám akurát dve výtky: "americké" scény s Kathryn Bolkovac ako policajtkou boli trochu odtrhnuté od zvyšku deja - tematicky aj vizuálne - možno by bolo lepším riešením podať ich vo forme retrospektív ; tou druhou je len povzdych, že sa pri výbere témy traffickingu ani len neobtreli o problém čierneho obchodu s ľudskými orgánmi, ktorému sa práve v Bosne veľmi dobre darilo. Naopak potešila (až astronomická, viď terminátor na fotografiách planét z NASA) hra kameramana s profilom a poloprofilom Rachel Weisz ponoreným do pološera, ktorá pripomína slávne zábery Marlona Branda z Coppolovej Apokalypsy, a samozrejme hudba Mychaela Dannu, ktorá v lyrických pasážach miestami evokuje hudbu Alberta Iglesiasa z filmu The Constant Gardener (tiež s Rachel Weisz v jednej z hlavných úloh).

Krásny, citlivý, vtipný filmík... dobrá pecka bola, keď vošiel animovaný iluzionista do kina a dávali tam hraný film Môj strýko s Jacquesom Tatim v hlavnej úlohe :)

jednoznačne najsilnejším článkom je poviedka Federica Felliniho - spolu s Viscontiho poviedkou to celé držia nad priemerným hodnotením (tri hviezdičky) - bez nich by celý Boccaccio vyznel len ako televízny poviedkový film, natiahnutý na 150 minút.

Dá sa povedať že ide o film na "spoločenskú objednávku". Výsledok je ale prekvapivý. Autori nešli cestou tlačenia na pílu a citového vydierania diváka. Podávajú divákovi informácie a ten už nech si spraví svoj názor. Umným použitím filmových prostriedkov pretavili tému detskej prostitúcie (a čierneho obchodu an bloc) do podoby - dá sa povedať - nezávislého filmu, prístupného aj mainstreamovému publiku. Hudba, autorom ktorej je Tiêt Tôn-Thât veľmi silno pripomína skoršie filmy z produkcie experimentálnej režisérky Maye Deren ako Meshes of the Afternoon a At Land (autor hudby: Teiji Ito). Rozhodne stojí za vypočutie aj mimo filmu.