Desperado

Uznávam, že moje hodnotenie je maximálne subjektívne a nekritické, ale po nudných až do seba zahľadených Ferrellových kvázi komédiách sa konečne trafil do mojej struny. S Reillym tu predstavujú ideálnu dvojku pritrúblych, prerastených adolescentov, ktorých humor ma privádzal do sálv smiechu. Nie, nehanbím sa zato, takáto absurdná komika mi sedí. A čo je prekvapujúcejšie, Reilly je skutočné komediálny talent.

Že Hill vie točiť aj komédie, v ktorých neodkazuje na svoju lásku k westernu, som sa presvedčil práve pri Brewsterových miliónoch. Netypická Hillovka.

Typicky dlhá televízná kingovka, kde zaujme atmosféra a skvelý Colm Feore. Na rozdiel od Rose Red drží atmosféru od začiatku do konca.

Ťažký béčkový priemer, ktorý nestihne ani poriadne naštvať a chvílkami aj zabaví. Príšerní herci splnili presne to, čo sa od nich vo filme s takýmto scenárom očakaválo, teda zmiznúť čo najspektakulárnejšie zo scény. Hlavne závererečná polhodina už doslova volala o rýchlopretáčanie a ukázala schopnosti režiséra. Takto zle vygradovaný (ani béčkový) hororový záver som už dlho nevidel. Mierne horšie ako jednotka, ktorá tiež do tohoto žanru veľa nepriniesla.

Skvelý horor, vsádzajúci na originálnu atmosféru a na démonického Tonyho Todda, zúfalo zvedavej Virginie Madsen, mysticky temnej hudbe a vnímavej, detaily zobrazujúcej kamere.

Že by tak preslávený tvorca, akým Roland Joffé bezpochyby je, natočil vyložene zlý film? To teda nie. Captivity nie je zlý film, ako sa to tu poniektorí snažia nahovoriť, ba dokonca porovnanie so Saw nie je úplne na mieste. Skrátka Joffé natočil niečo menšieho, komornejšieho, s dôrazom na ľudskú psychológiu v tiesni a na nepravdepodobné situácie, ktoré sa však môžu prihodiť hocikomu. Najväčším problémom je tlmený scenár, ktoré má za následok niekedy až príliš pomalé tempo. Predovšetkým prostredná časť sa zbytočne naťahuje a doslova nudí. Kdežto záver je strhujúci, aj keď ten zvrat nie až tak šokujúci. Elisha Cuthbert je na pohľad veľká kočka, no zároveň musím priznať, že do hereckého suterénu nepatrí a vo svojej postave naivnej celebrity sa ani na chvíľu nestráca, občas jej však scenár podkopáva nohy a tak vyznie jej jednanie neraz viac než nepravdepodobne. Nie je to však chyba Elishy. Svoj vysoký štandard odviedol aj Pitt Taylor Vince, ktorý sa v podobných úlohách, akú stvárnil v Captivity cíti ako ryba vo vode. Kdo však čaká ďalšiu vykonštruovanú pecku typu Saw, bude sklamaný. Myslím, že Captivity sa na nič nehrá, už vôbec sa nesnaží kopírovať spomínaný teenagerský majstrštyk, a dovolím si tvrdiť, že síce Joffé na časy Vražedných polí a Misie môže len nostalgicky spomínať, stále považujem jeho najnovší počin za sofistikovanejší pohľad na ľudskú psychiku ako spomínaný Saw.

Sissy Spacek je ako Carrie veľmi vierohodná. De Palma skvele vygradoval záver do hororového finišu, keď vyše hodiny nás kŕmil slušnou psychologickou drámou. Jedna z najlepších Kingových adaptácií, ktoré boli natočené.

Predloha bola celkom zaujímavá a pútavá, nie však originálna. Ale s danými tvorcami a obsadením sľubovala slušný filmový potenciál, čo nakoniec dopadlo veľkým sklamaním. Po celkom slušnom rozbehu prišla nuda a nezáujem, a zabrániť tomu nevedeli ani snaživí herci.

Mccarthyho novelu som nečítal, takže porovnávať nemôžem. Hillcoat však potvrdil, že jeho angažovanie pre tento podľa mnohých nesfilmovateľný projekt, bolo správnou voľbou. Už jeho predchádzajúci The Proposition nemohol nechať nikoho na pochybách. Atmosféru zvláda výborne akoby prežil hrôzostrašné dospievanie. Toľká skľúčenosť, beznádej, frustrácia a hlavne bezemotívnosť proste nejde dať na plátno len tak. Jediným problémom mi prišlo, že jeho miestami až strohá doslovnosť (zrejme sa inšpiroval autorovými úsečnými a nič nevysvetľujúcimi vetami) prišla prebytočná, kde by som si dokázal predstaviť aj nejakú pridanú hodnotu na celuloid, ktorý by ozvláštnil a špecifikoval jeho rukopis, čím by možno dal tomu celému mierny nadhľad (výborný kontrast depresie so sviatočným pocitom šťastia v scéne v úkryte pod zemou je výnimkou). Ale na druhej strane, je to len moja predstava a v konečnom výsledku, lepšie to asi spracovať naozaj nešlo.

V oblasti kresleného filmu absolútna bomba ! 2 hodiny priklincovaný som čumel na plátno a ďalšie 2 hodiny som sa z toho bizarného ale príjemného sna spamätával. Pre deti to veľmi nie je , ale dospelí sa na tom zabavia. Lepšie ako Princezná Mononoke.