slavo75

Hmm... Moje pocity sú zmiešané. Skvelý a originálny námet, scenár bohužiaľ priemerný a miestami podpriemerný; konanie jednotlivých postáv občas nelogické, schematické a stereotypné. V konečnom výsledku je to miestami Rosamunde Pilcherová, miestami strašne presladená rodinná romantika a miestami celkom pozerateľná sonda do života rodín so záhadným prepletencom detí a vzťahov. Čo mi vadilo najviac bola úplná absencia odpovedí na otázky, ktoré museli bežať hlavou snáď každému divákovi: naozaj zainteresované rodičovské páry vedome ignorujú fakt, ktorý sa dozvedeli - že ich biologické dieťa, dieťa, ktoré splodili a ktoré tie matky porodili, vyrastá v inej rodine? Rozumiem tomu, že cítili ohrozenie z toho, že by ich niekto mohol pripraviť o dieťa, o ktoré sa šesť rokov starali a ktoré mali za svoje. Ale prvé tri diely tam nebol vari ani náznak záujmu o svoje biologické dieťa a ústredným motívom bola obranná pozícia aktuálnych rodinných zoskupení. Pre mňa nelogické a veľmi nepravdepodobné, že by sa biologickí rodičia nezaujímali o svoje skutočné dieťa.  Čo však stojí za osobitnú zmienku sú naozaj výborné a nadpriemerné výkony: David Novotný - výborný, Sabina Remundová - naozaj skvelá a každou rolou dokazuje, že je rovnako dobrá v komediálnej polohe i v dramatických úlohách. Bola naozaj mimoriadna a poloha starostlivej a láskavej matky jej sadla. Výborný bol aj malý Viktor Sekanina - v úlohe Jakuba s aspergerovým syndrómom pôsobí veľmi disciplinovane a presvedčivo. Absolútne prekvapenie pre mňa je Denisa Barešová, ktorá hrala tak civilne a s takou ľahkosťou, ktorá sa tak často nevidí. Ak bude mať šťastie na zaujímavé roly v dobrých filmoch a seriáloch, tak má šancu stať sa naozaj prvotriednou herečkou. Má obrovský potenciál a už kvôli nej stojí za to seriál Kukačky vidieť.

Celkom príjemné predstavenie, Eva Holubová je výborná, aj keď sa mi miestami zdalo, že nie je úplne vo forme. Hereckému výkonu na divadelných doskách asi naozaj chýba kontakt so živým publikom a miestami to bolo cítiť. Neviem, či som jediný, komu však hra z pera Patrika Hartla neprišla ako úplne originálna. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že výraznú inšpiráciu našiel autor v inej hre, v ktorej roky exceluje Eliška Balzerová, totiž v hre Můj báječný rozvod. Samozrejme, že to nie je úplne to isté, ale koncepcia a dramaturgia hry je veľmi podobná. Tým samozrejme autora nechcem obviňovať z plagiátorstva; dajme tomu, že vo mne hra vyvolala veľmi intenzívny pocit autorskej inšpirácie práve hrou Geraldine Aron. Hartl tak stvoril príjemnú hru, ktorá bude celkom určite svedčať aj iným herečkám a ktorá bude môcť byť uvádzaná aj s odstupom času. Téma manželskej nevery a partnerského rozchodu je totiž večná.

Zámer mali tvorcovia asi dobrý - legenda takého formátu, akým bola Eva Pilarová, si "tribute" film zaslúži. Realizácia tohto dielka však vo výsledku nepôsobí najlepšie. Celé je to také nemastné, neslané, miestami hrozne silené, bez výraznejšieho nápadu. A nezachránila to ani vcelku originálna a široká zostava známych umelcov, ktorí boli ochotní sa tam doslova iba mihnúť. Škoda, lebo dalo sa z toho vyťažiť omnoho viac. Ešte aj hudobné čísla boli nevýrazné a mdlé. Milo ma prekvapila v epizódnej úlohe Bára Basiková.