farfalla

Upútavka vyzerala oveľa vtipnejšia ako samotný film. Je to jedna z tých kecaných komédií, ktoré nakoniec nie sú vtipné.

Spomienka na časy, keď adaptácia komiksov bola ešte v plienkach. Masky sú ako z rozprávok, hudba ako z vyvražďovačiek. Ale divák už od prvých záberov vie, čo dostane, takže žiadne sklamanie.

Samá hudba. Indické spevy. Nie je to zlá hudba. Po pár dňoch mám z tohto dokumentu jeden pocit - Angličan učí Indov hrať balkánsku hudbu.

Dobrá myšlienka, ale prevedenie jej nestačilo. Fyzické násilie bojuje proti morálnej brutalite. Tvorcovia si vybrali skutočné prípady mediálnej publicity - v reality šou dievča boháčov dostalo auto inej farby než chcelo a pred kamerami nechutne vynadalo rodičom, ktorí neskôr priznali, že urobili chybu, že si nezistili správnu farbu, a tak ju sklamali; nenávistný komentátor; nenávistná náboženská sekta - a vyriešili ich radikálnym spôsobom. Je to taký 'Falling Down' (1993) nového tisícročia. Je však ťažké používať násilie a nestať sa inšpiráciou. A tak, azda i kvôli sponzorom, sa vyvrcholením stala prednáška, ktorá však znížila moje hodnotenie.

Ďalší z dokumentov o extrémnych športoch. Tentokrát bola sponzorom firma Shimano, takže bicykle medzi stromami, na kopcoch, na snehu.

Vôbec nechápem, prečo sa Robert De Niro rozhodol zúčastniť niečoho takéhoto. Snáď len pre peniaze. Aj Danny Glover si pre svoje cameo mohol vybrať niečo dôstojnejšie. Na túto tému – rozhodni sa správne pri výbere partnerky i práce – sa mi omnoho viac páčil film „Interstate 60“ z roku 2002.

Pre tento tím, ktorý operuje v bývalej Juhoslávii neexistuje dobrý deň. Stačí, že prežijú bez úhony. Tí z nich, ktorí pracujú v takýchto misiách už dlhšie, neočakávajú nič mimoriadne. Život im strpčujú všadeprítomné míny a nastražené bomby. Operujú v rámci dosť chaotických pravidiel, ktoré si musia neustále potvrdzovať s ostatnými zložkami na svojom území. Nakoniec aj taká patália ako ukradnutá lopta ich privedie k niečomu závažnejšiemu, preto berú všetko tak, ako to príde. Nemajú žiadne ilúzie o svojej práci, ale vykonávajú ju svedomito. O tom, čo sa im podarí (oslobodení zajatci) sa však ani nedozvedia. Celá ich činnosť tak vyzerá ako boj s veternými mlynmi. Nemajú ani rešpekt, ani uznanie miestnych ľudí, ktorým vlastne prišli pomáhať. Film má triezvy štýl. Žiadne veľké boje alebo akcie. Všetko sa deje intímne a s čo najväčšou rozvahou. Členovia týmu sú rozdielni, a tak sa skvele dopĺňajú. Film nenudí ani chvíľu. Aj dialógy zdanlivo o ničom majú dobrú formu a spád. Viem si predstaviť, ako taký človek deprimovaný bezmocnosťou v práci si hovorí, že o tom určite napíše knihu, alebo scenár. Predlohou filmu bola kniha „Dejarse Llover“ Pauly Fariasovej z roku 2005.

Film z produkcie štúdia Walta Disneyho nebol taký sladký, ako som očakávala. Výberom scén je pomerne triezvy, skoro až dokumentárny. Je jednak o vzniku týmov cezpoľného behu na amerických univerzitách v 80-tych rokoch, ako aj o živote v hispánskych mestečkách v Kalifornii v tej dobe. Kevin Kostner ako tréner White je dobrý, ale nie je to zase mimoriadna úloha. Je skôr zaujímavé sledovať život jeho rodiny v novom prostredí. Záver filmu „podľa skutočných udalostí“ nebol až taký stopercentný happyend, a preto bol zaujímavý až do konca.

Film, ktorý sa prvú polovicu vysmieva klišé romantických komédií a druhú polovicu ich používa jedno za druhým. Koniec je natiahnutým ničím a záverečné titulky sú vyslobodením. Na Milu Kunis (Jamie Rellis) sa dobre díva. Justin Timberlake (Dylan Harper) sa príliš snaží.

Tentokrát to Melissa komediálne prepálila. Tvorcovia si vzali malé skautky ako symbol jemnosti a nevinnosti a pridali k nim tému rodiny a priateľstva, ale i drsnosť, neslušné slová a gestá i boj o peniaze. No, a tiež kopu vtipov pre malé skautky.