stret

Sofistika - v celom negatívnom význame tohoto slova. Ukážka, ako sa slovami zdanlivo dá vytvoriť ideová konštrukcia a obhájiť ju. Presnejšie - obhajovať ju tak, že mnohí vypnú kontrolu konzistencie konštrukcie a argumentácie - dokonca aj filmovými kejklami - a uveria. Slabšia povaha ľahko uverí a podľahne. Film má aj rad pozitív, a nezaslúži si v jeho hodnotení rýchle a vzdorovité zašliapnutie od latentných kresťanov.

Ja mám tento film rád, piánko, zábava, rozprávka pre dospelých. Spĺňa to to, čo to spĺňať má. Žiadne rádoby umenie. Až budem chcieť niečo "neklišoidné" a "umelecké", pustím si ako napríklad včera nemeckú sračku Victoria (2015) a budem mať vypúlené oči z toho ako sa tam nejaký mamlas hrá na Tarkovského, a preto musím minúty čučať na škaredú a tupú kozu, ako odomyká bicykel.... čo v tomto podivnom svete vyúsťuje do filmu s vysokým hodnotením. The Choice vás takto neurazí.

Mám u prdele, že to niekto natočil na jeden záber. Je to európska sračka, ktorá urazí inteligentného človeka podradnosťou deja, dialógov, správaním postáv.... a chce sa vykúpiť natočením na jeden záber.

Premrhaná príležitosť. Najhoršie je, že Predseda s únosom a vraždou - podľa filmu - vlastne nemal nič spoločné. Predseda sa podľa režisérky len vykecával na mítingoch a o ničom nevedel. No a to že predsedu hral taký šašo a hlúpy jano ako Kramár.....to je obrovský fail. Tento príbeh by mal natočiť niekto poriadne, nie takto.

Ďalšia blbosť, ktorá sa nedala dopozerať. Pritom, ak by to nebol muzikál, dopozeral by som to - z nostalgie. Prečo muzikál - táto pokleslá forma hudobného umenia? Ak už to muzikál je, keby tam aspoň neboli setsakramentsky prefláknuté "melódie" z minulého tisícročia, keby to nebolo tak obstarožné, tak trápne obstarožné. Autori tam rozpohybovali kdejaké hodiny a čajníky, čo osloví vekovú skupinu tak medzi 3 - 5 rokom života s infantilným myslením. Odignorované aj ďalšími dospelými v mojom okolí, nezaujímavé pre deti. A Hermelióna - neveril som jej ani mäkké F. Prečo to celé muselo byť tak infantilné? Nie, ani kvôli technickému prevedeniu nedokážem dať lepšie hodnotenie ako ODPAD.... Update: No, na základe masívne pozitívnych reakcií som si film teda pozrel. A k skôr spomenutému musím dodať, že navyše ide o nevkusnú zoofilnú úchylárnu.

Náš prokurátor sa vyjadril, že zločinca od zločinu neodradí vysoký trest, ale neodvratnosť trestu. Chcete mať istotu toho, že vás nikto neuvidí ako sa škrábete v prdeli a ako si naťahujete vákuovú pumpu na svojho scvrklého fógla, alebo chcete mať istotu že vám nejaký debil nezabije decko - pretože ho odradí neodvratnosť trestu? Je zjavné, že súčasná zblbnutá populácia považuje hodnotu tajne sa škrábať v prdeli a tajne kradnúť a podvádzať za hodnotu vyššiu, ako život človeka. Že tak ste to nemysleli? K blbosti patrí aj to - nevedieť, aké dôsledky majú snahy hlupáka. Priebeh filmu bol od začiatku jasný. Je neprípustné, aby bolo spochybnené najvyššie právo na tzv. súkromie alias právo správať sa ako prasa vždy, keď viem že ma nikto nevidí alebo nikto neprichytí. A tak aj film mal nielen často priblblý priebeh a skončil anekdoticky prihlúplym rozuzlením. Nebolo ale zámerom filmu celkom zašliapnuť dilemu v tejto téme. A to je jeho pozitívom.

Musel som to vypnúť pri scénke krádeže v obchode, ktorá bola tak kreténska a trapná. Nie, to nebol humor. Prečo to tu má 70%? No iste bolo dačo úžasné ďalej a pseudo-humor sa zmenil na humor. O tom ale dosť pochybujem.

Zaujímavé. Moja obava, že si ma režisér pekne spracováva, aby zo mňa nakoniec vycedil emóciu odkráglovaním hlavnej postavy - sa našťastie nepotvrdila - bolo by to európsky trápne. Neodporúčam čítať niektoré komentáre k tomuto filmu, sú zriedené miestnym postsocialistickým antiamerikanizmom.

Tak tento film si každý musí rozobrať sám a nájde v ňom to, na čo je citlivá jeho optika. Nemá význam brať vážne akékoľvek hodnotenia, lebo každé hodnotenie je práve o optike hodnotiteľa. Za mňa, Scorsese ukorigoval svoju príslušnosť ku kresťanstvu, a zachoval si prinajmenšom čiastočnú objektivitu. Nie je to vulgárne ako "Posledné utrpenie Krista" ani bežný oslavný svatý film. Scorsese v tomto filme kladie závažné otázky pre kresťanstvo samé, stavia ho neraz do svetla naivity až pýchy (či už vedome alebo nevedome), a občas poskytuje, v diskusii s inkvizítorom, zaujímavé názorové pohľady. Scorsese na problém japonského poňatia budhizmu, ktorý je (budhizmus ako taký) v odmietaní násilia extrémnejší a jednoznačnejší ako kresťanstvo - odpovedá nenápadne a nedostatočne len odkazom na japonské špecifikum.

Niečo tak blbé som nevidel dávno. Béčko s áčkovou herečkou. Údiv postupne prechádzal k znechuteniu. Ďalší z blbých príkladov kedy režisér točí film na vlastný scénár. Dve otázky ten film predsa len vyvolal: kde tam mal byť akože ten komediálny humor, a prečo som tomu nedal hodnotenie "odpad".