Vica

Chcem viac! Viac pomalých scén, viac minút komorna, viac dlhých záberov, viac momentov ticha. Tých 163 minút som si uvedomila v momente trpnutia zadných partii. Takze ak je vašim hlavním kritériom filmu ,,aby to proste odsejpalo” tak toto nie. Tu to bude príbeh v takmer reálnom čase. Žiadne skratkovité vykresľovanie postáv, deja, priestoru. Toto je real. Za mňa 98%. 1% dole za jednu urýchlenú scénu. Druhé percento dole kvôli absolútnej neprítomnosti Jóhanna Jóhannssona. A informácia o nenutnosti videnia jednotky aby si človek užil dvojku, je veľmi klamlivá. Ak jednotku nemilujete, tak mnohé scény vo vás nenájdu potenciál vysokorezonančného objektu. Update po treťom vzhliadnutí: Fakt sa to stalo? Fakt niekto dovolil aby sa natočil velký blockbuster nie overenou formou pre retardovaného mainstreamového diváka??? A ono to má vlastne nad 80% takže to rujnuje predstavu o klasickom MS divákovi? Neuveritelné. Moja viera v Hollywood je znovuzrodená. Kult nenarušený.

U maloktoreho filmu ma clovek nutkanie opatovne stlacit Play hned po zhliadnuti poslednej sceny. Dokonale.

Pre mňa abolútne nezabudnutelný a nenahraditelný snímok od Mendesa, kďe predvádza, že oscara si domov odniesol právom. Úplne sa stotožňujem s filozofiou filmu, ktorú Mendes pred nás predložil. Postava Lestera predvádza v čírej dokonalosti ako drvivá väčšina z nás žije. Len tak prechádzame životom, než by sme si stihli uvedomiť, že toto je ono, toto je život, nie je žiadne predtým, alebo potom, je len teraz. Jeho osvietenie prichádza v podobe mladej prítažlivej Angely, ktorá ho posunie k odhodlaniu konečne začať žit a žiť tak ako sa mu páči. Až na okraj priepaste, tak aby nakoniec skončil s úsmevom na perách. No Lester nie je jediná postava, ktorá predvádza v úplnej paráde životnú obnovu či premenu. Každá postava v tomto snímku prekonáva určitú zmenu. A mnoho z nás sa može nájsť práve v jednej z týchto postáv.

Načasovanie nemohlo byť lepšie. Pôvodne mal byť film nažive už viac ako dekádu, ale som nesmierne rada že vznikol teraz, keď údernosť tém o nežnom pohlavý má oveľa vačšiu pozornosť. Alfonso venoval film žene, ktorá ho vychovávala a samotný scenár je kompiláciou jeho spomienok a spomienok tejto ženy, ktorú predstavuje Cleo. A v mojich očiach to je rozhodne veledielo, ktoré je nesmierne živé a hmatatelné. Neuveritelne silné sú momenty kďe vzdáva poctu zemským elementom a zobrazuje tak prirodzený balanc medzi chvíľami kde scenárotvorbu prevezme samotný život a naproti tomu stavia situácie, ktoré máme pevne v rukách my. Nad týmto celým dokonale stojí myšlienka o osamelosti, ktorá je plíživá počas celého filmu a so žiadnym iným filmom som si ju neprežila tak hlboko, ako s Alfonsovým prevedením. ,,Existence is nothing but a sure experience of loneliness." Alfonso Cuarón