whack

Hmmm, nekomerčná mystická záležitosť. Poľovníci sú na stope srnke, ktorá náhle zmizne a na jej mieste sa zjaví pekné mladé dievča, ktoré ich zavedie do neďalekých opustených vojenských bunkrov, kde práve prebieha undergroundová tekkno akcia. Zaujímavé.

Sympatická hlavná hrdinka, prázdny scenár. Zopár mladých ľudí chce bojovať proti utláčaniu Palestíncov v Izraely. Vôbec sa však nedozvieme, že prečo, a ani nič o ich kampani. Navyše, títo zúčastnení aktivisti nemajú radi aktivistov vystupujúcich proti globálnemu otepľovaniu, a tiež sa nedozvieme, že prečo. Stratený potenciál. Vlastne, po šiestom diely neviem povedať, či to mala byť nejaká paródia, alebo serióznosť. Kamera a herci v pohode, ale scenár nuda.

Stupídna amatérska p*čovinka, ktorú nemá ani zmysel hodnotiť. Environmentálni aktivisti sú tu vykreslení ako lúzri, ktorí na sebe nosia kochlíky s kvetmi, a celý film je o tom, ako v triede vymýšľajú pre svoju novú organizáciu názov, ktorý v skratke znie: PENIS, CREEPS, FAGS, RAPISTS. Úplné absurdum hodné pre bežného primitívneho internetového diskutéra, ktorý by sa toho mohol uchytiť.

Propagácia organických fariem. Zvieratá na takýchto farmách prežijú krajší život ako vo veľkochovoch, avšak porážka je podobná. To, čomu najviac nedokážem porozumieť na takýchto farmách je to, že ich zamestnanci sa naozaj o tie zvieratá starajú, hrajú sa s nimi, umývajú ich, hladkajú ich... a potom ich proste prichytia a podrežú. Je to rovnaký hnus ako akýkoľvek iný bitúnok. Vo veľkochove si inteligentné prasa aspoň nevybuduje vzťah ku katovi, ale na biofarme ho považuje za člena skupiny, a o to sú biofarmy viac psychopatické. Proste, žiadna tolerancia voči vraždeniu zvierat! Natáčané na Heart2Heart Farms v Oregone.

V skutočnosti vôbec nie som objektívny pri hodnotení takýchto filmov, pretože ma zaujíma predovšetkým pointa, alebo agitka filmu, herectvo je veľmi ďaleko, minimálne druhoradé. Čiže dva body navyše za pointu. Ide tam o to, že akási bláznivá žena v miestnosti, ktorá vyzerá ako samotka na psychiatrickom oddelení, rozpráva o tom, že ona zvieratá nezabíja, iba ich varí a konzumuje. A hovorí o tom, že v tom nevidí spojitosť. Súhlasím s tým, že to je na psychiatrické oddelenie.

Zvieratká, ktoré s veselým rozradosteným spevom tlačia spokojne pomaličky buldozér k priepasti, aby ho do nej zhodili a rozbili, to je naozaj balzam na dušu, po každej stránke. Viackrát som sa dobre pobavil. Ekologická agitka je badateľná, ale nijak neprimeraná, a ani ľudia nie sú výlučne tí zlí, aj keď je to celý čas ponímané z pohľadu zvierat, ktorým ľudia ničia habitát svojimi výstavbami. Vlastne, keby mal niekto príliš veľkú fantáziu, zvieratká si kľudne môže zameniť za ľudí. Prírodných ľudí. Taká alegória. Dá sa to zameniť, pre schopnosť zvieratiek transformovať sa, premieňať podoby, napríklad aj na ľudí. Vlastne som zistil, že som asi transformované zviera, ktoré sa už len nedokáže vrátiť do pôvodnej podoby. Každopádne som z tých, ktoré sa neprispôsobia. A prežijú.

Spravodajská relácia televízie TABLET.TV v rokoch 2014 a 2015 prinášala informácie o aktivitách aktivistov a aktivistiek zo slovenských karanténnych staníc, útulkov, neziskových organizácií, občianskych združení ako SAOZ, Sloboda zvierat, OZ Dog Azyl, OZ Majme srdce, Československý kastračný program, ale aj informácie o aktivitách individuálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí/é pomáhajú domácim zvieratám. Chcel som v nejakom diely vidieť aj ľudí napríklad z hnutia 269 Slovakia, OZ Vegánske hody, Nerob cirkus, Animeden, alebo Sea Shepherd Supporters Slovakia, avšak smerovanie relácie sa otočilo opačným smerom; neuvádzajú sa žiadne reportáže zo Slovenska, a reportáž o farme, kde chovajú holuby na mäso, to zaklincovala.

Najkrajšie na celom filme sú obrazy odľudnených zazelenaných miest, budov pokrytých lianami a machom, stromov prerážajúcich cez asfalt... a to, že v ňom nevystupujú skutočné zvieratá. Scenár je slabší, a trošku mi prekáža, že Koba má tu charakter vykreslený podstatne horšie ako v predošlom diely, kde bol skôr nekompromisným bojovníkom, čo bolo, vzhľadom k tomu, aké pokusy na ňom robili ľudia v laboratóriu, opodstatnené. Keby sa viac ako napádaniu vlastných venoval plánom ako vyhodiť do vzduchu tú priehradu, bolo by to ok. Pretože som si istý, že mal pravdu v tom, že keď by ľudia dosiahli svoje, neskôr by aj tak územia opíc napadli. Rozoberania týchto úvah sa ale vo filme nedočkáme, koniec je príliš rýchly na nejakú hlbšiu pointu.

Najprv som myslel, že tie delfíny chcú použiť ako živé torpéda, ale keď som si uvedomil, že ich len učia ako prilepiť na loď mínu a bezpečne sa vzdialiť, hovoril som si: „No a?! Nech to buchne.“ Hlavné ľudské postavy, zoológov, nepovažujem za hrdinov, lebo držať delfíny v bazéne nepovažujem za hrdinstvo, ale páčil sa mi ich postoj, ktorý netkvel na peniazoch, neboli mi nesympatickí. Viac mi prekáža vystupovanie živých zvierat vo filmoch, lebo po natáčaní sú často odkopnuté rovnako ako použité kostýmy. Myslím, že to nie je nejaký výnimočný film, ale navnadil ma na knihu :)

Vo filme sú silné časti a aj slabé časti a záver patrí medzi tie slabé. Neviem, ako by sa Noe zachoval, keby mohol nahliadnuť do súčasnosti, ale aspoň ten záverečný gýč by určite nevyriekol. Každopádne táto verzia rozprávky o Noemovej arche je obdarená vhodnou eko pointou - ukazuje, že ľudstvo pred biblickou potopou nemalo nikdy oprávnenie prelievať krv, loviť a jesť zvieratá a pľundrovať krajinu ťažbami, čo je jasne ukázané zábermi vyprahnutých pustatín a opustenej povrchovej bane. Ešte o niečo otvorenejšie je vykreslená "...slabošská lidská nátura, kdy osobní dobro je vždy nadřazeno dobru všeobecnému, celosvětovému..." (schizmo), no venovalo sa jej príliš veľa času, prvá polovica filmu bola pre mňa zaujímavejšia. Na druhej strane, zaujalo.