whack

Musí to byť hrozný pocit vojsť do haly, kde sú tisíce zúbožených stvorení odsúdených na smrť, s vedomým, že mám batoh len na niekoľko z nich, ktoré môžem do neho dať a zachrániť. Zároveň je to úžasné, že aspoň tých zopár dostane slobodu a život. Ľudia, čo tieto záchrany robia, sú reálni hrdinovia, a som rád, že také známe neziskovky, akou je Zvířata nejíme, sú ich propagátormi.

Úprimne, v tomto seriáli väčšinou nenachádzam vôbec žiadnu pointu, beriem to len ako čierny humor. No tento diel je absolútnou výnimkou, obsahuje referenciu na skvelý a bohužiaľ zabudnutý eko seriál Kapitán Planéta. Planetínu by som prijal za kamarátku.

Pointa o ľudskej potrebe vládnuť iným. Keby som chcel v príbehu hľadať nejaké skryté myšlienky, tak utlačované národy by som mohol priradiť ako metaforu k našim domorodcom a vládnucu dynastiu k našej civilizácii. Film obsahuje zopár zmienok o tom, ako tá dynastia úplne spľundrovala planéty. Zjavné je to napríklad na referencii na industrializmus v podobe tej ťažobnej planéty – členka tímu (Du-na Bae) pochádza z tejto planéty, a práve ona hovorila, ako to tam dynastia zničila a že predtým tam žiadne ťažby neboli a ako tam prekvital život. Okrem tohto som v tomto filme žiadnu inú pointu / myšlienku nevidel, bral som to ako ničím výnimočný Netflixovský film na znudený večer. Druhý diel ani nebudem pozerať.

Konečne vieme, akú úlohu majú tí naši ilumináti: Co to jsou reptiliáni? -To jsou podobu měnící ještěří lidi, co žijí v utajení mezi námi. Patří mezi ně politici i celebrity. Reptiliáni poskytují naší společnosti finance a my za ně bráníme světu, aby zamezil globální oteplování. Oni teplo k životu potřebují.

Hoci náboženstvá mi vôbec nič nehovoria a idú úplne mimo mňa, som vďačný za tento dokument, ktorý približuje vegetariánske smery náboženstiev. Pretože práve nábožensky založení ľudia väčšinou odmietajú vegetariánstvo s rôznymi absurdnými argumentmi, ako napr že ostatné druhy vytvoril akýsi "stvoriteľ" (v mnohých náboženstvách ho nazývajú "boh") na to, aby nám slúžili (a podobné drísty). A práve preto tento dokument môže byť pre niektorých ľudí zlomový a možno sa nájdu v organizáciách ako Christian Vegetarian Association a pochopia, že zvieratá cítia a chcú žiť (rovnako ako my), a že ich zabíjanie pre naše využitie nie je absolútne k nášmu životu nevyhnutné. (podobný dokument: Honoring God's Creation)

Poľsko je krajina, v ktorej je informovanie o antropogénnej klimatickej zmene potlačované snáď najviac v rámci EÚ. Antiklimatický lobing a konšpiračné teórie tam nešíri len fosílny priemysel, ale aj samotní vládni činitelia. Preto je tento dokument (a pán Szymon Malinowski) svetlom poľskej tvorby. Pretože je úplne namieste "panikáriť".

Nikto nehovorí, že divestícia vyrieši všetko, ale je to veľký krok správnym smerom. Všetci chceme rýchlejšiu zmenu, ale toto sú obrovské systémy, ktoré sa menia postupne. -Presne! Tak konaj mimo systému! Musíme začať útočiť na veci, ktoré nás zabíjajú. Mali by sme podniknúť razantnejšie opatrenia. -Ako čo? -Ako skutočné sabotáže. Ničenie majetku. Po Night Moves a The East je How to Blow Up a Pipeline dokonalým pokračovaním série eko-thrillerov. Tento film bol pre mňa neočakávane napínavý, celý čas som sa bál, že sa pokazí nejaká drobnosť, ktorá by prerušila niť akčného plánu. Samozrejme nie je to nič pre hysterikov, pre ktorých sú aj ľudia z Poslední generace sediaci na zemi teroristi :D Na opačnej strane tu máme zase aj organizácie, ktoré tvrdia, že zastaviť jeden ropovod nestačí.... Bože, snáď raz bude vydaná knižná predloha v našom jazyku, určite by som si ju kúpil a prečítal s nadšením tak ako Gang obrancov Zeme.

Túžba po pohodlí, po moci, ktorú po jej získaní okamžite obrátime proti svojim bývalým známym - to je jediná pointa, ktorú vidím v tomto divnom seriály. Odboj bol úplne nejednotný - mali existovať v rámci neho rôzne frakcie, malo to byť prešpikované ideológiami, vzťahy bežných ľudí k Odboju nemali byť vôbec také priamočiare, a hlavne dôvody, pre ktoré sa ľudia rozhodovali ísť na Pobrežie, mali byť vysvetlené. Veď okrem Odboja a maniakov snažiacich sa dostať na Pobrežie vlastne nič iné neexistovalo (neskôr ešte Pobrežie v.2, podobne nezmyselná elitárska blbosť). Úplne nevyužitý potenciál. Absentujú akékoľvek snahy ľudí mimo vysnívaného Pobrežia o organizovanie sa s cieľom zlepšiť stav komunity, všetci vyzerajú ako šialenci, ktorí celý rok nič iné nerobia, len sa pripravujú na skúšky na prijatie na Pobrežie. Tá bomba kľudne mohla vybuchnúť, aspoň by bolo nejaké spestrenie, a aj tak by tá bomba zasiahla len hedonistických magorov, ktorí opustili vlastné rodiny, a neurobili nič preto, aby bol svet lepší.

Je super, že Moby ukázal prepojenie punku s hnutím za práva zvierat / oslobodenie zvierat a s etickým vegánstvom. Avšak pre toho, kto v týchto oblastiach má nejaký prehľad, dokument neprinesie veľa nových informácii. Nenašiel som typ na žiadnu kapelu, lebo väčšinu z prezentovaných som poznal, sú to väčšinou také tie známejšie kapely. Pozitívne vnímam detail, že Moby zašiel z punku cez hardcore až k metalu, lebo práve v metale v súčasnosti tieto tematiky začínajú mať popularitu. Naopak, kapiel, ktoré v textoch otvorene propagujú aktivity za ochranu zvierat a Zeme, alebo ktorých členovia sa sami zúčastňujú takýchto aktivít, mám dojem, že je v punku postupne čoraz menej. Vnímam, že viacerí prehumanizovaní vegáni súčasnosti odmietajú práva zvierat, hoci sú proti utrpeniu zvierat, a obhajujú si to tým, že práva = zákon a zákon = obmedzovanie ľudskej slobody (lol). Dokonca, niektoré kapely prestali hrať svoje songy o etickom vegánstve s odôvodnením, že vraj už nechcú nikomu nič kázať a že je to každého osobná voľba. Toto je čistá tragédia, a som rád, že Moby došiel s týmto dokumentom v hodine dvanástej a že aspoň niektorí punkáči vďaka nemu ostanú v starých, aktivistických koľajach, ktoré môžu kúskom pomôcť zvieratám a Zemi.

Som milo prekvapený nestrannosťou v tomto filme. Žiadne hranie na city, aké vidíme v iných filmoch a dokumentoch o Unabomberovi. Dozvieme sa aj o jeho motívoch a vžijeme sa do jeho postavy a charakteru, vôbec nevadí, že v limitoch béčkovejšej formy žánru. Žiadne nadbytočné efekty, afekty, dramatizácie a hroty, to tiež oceňujem. Dá sa to pozerať, ale trochu sa to vlečie, nečakajte nič moc akčné.