whack

Súčasný trend produkovania surovej stravy je reakciou na rast priemyslu s rýchlym občerstvením. Produkcia jedla sa za posledné polstoročie zmenila viac ako za posledné tisícročia dokopy; tieto zmeny sú založené zväčša na pokroku vo vede a technológiách, no často majú negatívne vedľajšie efekty. Cieľom nadnárodnými korporáciami pevne ovládaného globálneho potravinárskeho priemyslu je produkovať obrovské množstvá potravín za čo najmenšie výdavky. Globálne dodávky potravinových zdrojov má pod kontrolou zopár korporácií. Zdravie a bezpečie (jedla, chovaných zvierat, pracovníkov výroby a konzumentov) je často prehliadané spoločnosťami a vládami v snahe poskytnúť lacné potraviny bez ohľadu na dôsledky. Biodiverzita neustále upadá, namiesto realizovania alternatívnych riešení sa produkcia stále zvyšuje, globálne dodávky potravín sa môžu čoskoro ocitnúť v kríze. Stav môže byť zmenený aj vyrovnaním rovnice znížením dopytu.

Dokument rozpráva príbeh o tom, ako medzinárodné ropné spoločnosti majú v úmysle rozšíriť ťažbu dechtových pieskov po celom svete, pričom sa zameriava na prípad Madagaskaru. Ekologickí aktivisti z Madagaskaru cestujú do epicentra ťažby dechtových pieskov v Alberte v Kanade, aby zistili, aké vplyvy by mala ťažba dechtových pieskov na životné prostredie, klímu a kultúru ich krajiny. Medzitým Európska únia plánuje obmedziť dovoz ropy vo forme dechtových pieskov, čo by mohlo obmedziť budúcu globálnu expanziu.

Miestna rodina pôvodných obyvateľov sa rozhodne radšej zostať doma a utopiť sa, ako by mala uhnúť priehrade Sardar Sarovar na rieke Narmada.
50 000 obyvateľov postihnutej oblasti majú tri možnosti: presunúť sa do slamov v meste, prijať presídlenie na určené miesto, alebo zostať doma a utopiť sa. Najmä ľudia z dediny Jalsindhi sa musia rozhodnúť rýchlo. V najbližších týždňoch ich dedina zmizne pod hladinou. Spisovateľka a aktivistka Arundhati Roy sa pripája k boju proti priehrade a pýta sa otázky: pôjde voda chudobným farmárom, alebo bohatým priemyselníkom? Čo sa stane so 16 miliónmi ľudí vysídlenými počas posledných 50 rokov výstavieb? Dokument sleduje dedinčanov z Jalsindhi, ich protesty, hladovky, policajnú brutalitu a roky sa vlečúci súdny spor.

Dokument oživuje starovekú duchovnú minulosť ľudstva prostredníctvom rozhovorov s americkými indiánskymi spiritualistami, prorokmi, environmentalistami, liečiteľmi a vodcami medzinárodného hnutia za udržateľnosť.

Dokument približuje problematiku, ktorej čelí kanadský lesnícky priemysel, ako odlesňovanie, hubenie škodcov a lesné požiare.

Dokument hovorí o toxickom odpade vyhadzovanom na juhu Talianska. Približuje narastajúce znečisťovanie tisícov kilometrov štvorcových poľnohospodárskej zeme a smrteľné dopady na ľudí, zvieratá a rastlinstvo v oblastiach Sicílie a Neapolu, ako aj neoddeliteľné spojenie medzi talianskou vládou, skorumpovanými obchodníkmi s falošnými oprávneniami a talianskou organizovanou zločineckou skupinou Camorra. Druhoradým zameraním filmu je nečinnosť zo strany vlády, v niekoľkých prípadoch trvajúca viac ako pätnásť rokov, napriek prosbám postihnutých ľudí o pomoc.

Ako znie perfektný hluk vysávača? Čo má spoločné vzduch v hotelovej izbe so švajčiarskymi horami? A prečo zrazu kupujeme biele auto – farbu, ktorá pred niekoľkými rokmi bola v automobilovom priemysle nemysliteľná? Náhoda, alebo čary? Filmár Jan Tenhaven útočí diváčkam a divákom na svedomie, berie spotrebiteľov na fascinujúcu no strašidelnú púť do ríše zmyslov a manipulácie v službách konzumu. Ten, kto bol doteraz presvedčený, že nákupné rozhodnutia sa robia iba na základe ceny a kvality, by sa mal zamyslieť.

Fosílny priemysel nás zabíja. Má päťnásobne väčšie množstvo uhlia, plynu a ropy, než aké je bezpečné spaľovať – a on ho plánuje spáliť všetko. Tlačí nás k pokraju kataklizmatickej katastrofy. Život, aký poznáme, môže byť navždy zmenený. Jedine, že sa postavíme a ubránime sa. Dokument približuje environmentalistu Billa McKibbena v jeho nerovnom boji proti fosílnemu priemyslu, za zmeny štatistík vyplývajúcich z klimatickej krízy. Bill McKibben sa zameriava priamo na špičky ropného, uhoľného a plynového priemyslu, čím prebúdza veľké environmentálne hnutia, vedie univerzity a inštitúcie k zbaveniu sa korporácií ničiacich naše existencie, a spája rastúcu globálnu väčšinu, ktorá vidí klimatickú krízu ako najdôležitejšiu morálnu problematiku dneška.

Realita lovu veľrýb ukazuje, ako veľryby bojujú o život celé hodiny, než zahynú a následne sú vytiahnuté na palubu. Na záberoch je jasne vidieť, ako sa veľryby z celej sily snažia uniknúť a brániť sa, no proti veľrybárskym lodiam sú bez pomoci ochranárov bezbranné.

Zneužívanie zvierat v kožušinovom priemysle je v tomto videu, ktoré uvádza domorodý tradicionalista a aktivista Rod Coronado, odhalené a prirovnané ku genocídam domorodých obyvateľov. Rod Coronado na základe týchto porovnaní hovorí, aké ironické a strašné je, keď ľudí, ktorí proti brutálnemu utrpeniu zvierat bojujú, spoločnosť ovplyvnená propagandou moci a biznisu označí za teroristov, extrémistov, či kriminálnikov. Zároveň túto spoločnosť nabáda, aby svoje predsudky v tomto smere prehodnotila.

Každý diel relácie poskytuje hodinu dlhý rozhovor medzi kanadským žurnalistom Silverom Donaldom Cameronom a vždy iným mysliteľom, spisovateľom, či pozorovateľom, ktorého idey a názory vedú k osvete k udržateľnosti. Každý rozhovor má taktiež priestor pre divákov, ktorí môžu položiť otázky či diskutovať s hosťkou alebo hosťom.

Pre väčšinu sveta sa spotreba stala samozrejmou povinnosťou každého jednotlivca. Dokument približuje vzorce našej produkcie a konzumu, odhaľuje spojitosti medzi početnými environmentálnymi a sociálnymi otázkami a nabáda k vytvoreniu udržateľnejšieho a skutočného sveta. Bol premietaný tisíce ráz v školských učebniach, odvysielaný vo televízii, zhliadnutý viac ako 10 miliónov ráz, až napokon otvoril dvere do seriózneho kultúrneho dialógu o daniach za náš konzumerizmus.

Tento dokument rozpráva autentický príbeh kapitána Paula Watsona a jeho flotily Sea Shepherd. V roku 1977 založil Watson organizáciu Sea Shepherd (SSCS) s cieľom chrániť morské cicavce. On a jeho pomocníci nechcú pripustiť, aby tieto inteligentné zvieratá boli bezhlavo zabíjané, aj keby malo za určitých podmienok dôjsť k priamemu kontaktu s lovcami; vo februári 1980 Sea Shepherd potopila známu pirátsku loď Sierra v lisabonskom prístave, v auguste 1986 potopila dve lode islandskej veľrybárskej flotily, v decembri 1992 bola potopená nórska veľrybárska loď Nybraena. V tomto dokumente sa vydávame na cestu s kapitánom Watsonom a jeho posádkou, ktorá sa stále viac osmeľuje na útoky proti ziskuchtivosti a loveckým zvyklostiam, v snahe chrániť ohrozenú existenciu nežných obrov. Avšak podarí sa vôbec organizácií Sea Shepherd zmeniť postoj sveta voči veľrybám?

Dokument približuje myslenie a citové stránky farmárskych zvierat. Karen Davis, zakladateľka organizácie United Poultry Concerns, analyzuje sliepky a ich radosť zo života, ich rozsiahle komunikačné systémy a ich široký rodinný život. Dokument vedie divákov a diváčky do emocionálnych životov farmárskych zvierat v útulkoch ako United Poultry Concerns, Animal Place, Farm Sanctuary a Colorado's Wilderness Ranch. Ukazuje zvieratá po boku s mladými dobrovoľníkmi s dobrým srdcom a expertov v správaní sa zvierat, ktorí sa podelia o svoje pohľady na tieto úžasné zvieratá.

Vyšetrovanie jedného z najrýchlejšie rastúcich priemyselných odvetví v Severnej Amerike - biznisu s odpadom. Je to otázka ovplyvňovaná každým Američanom, z ktorých väčšina nikdy neuvažovala nad dôsledkami a už vôbec nie nad dopadmi na našu biosféru. Dokument približuje americkú odpadovú rieku, ktorou pretečie pol miliardy ton smetí ročne. Aké sú dopady všetkých tých smetí na už aj tak dosť poškodené prírodné zdroje? Prečo je ich vôbec toľko produkovaných? Každý Američan vytvorí viac ako 2 kg odpadu denne – kto je tým postihnutý najviac? A kto požaduje od Ameriky, aby vytvárala viac odpadu?

Viac ako 6,5 miliardy ľudí je dnes úplne závislých na rope kvôli jedlu, energiám, plastom a chemikáliám. Populačný rast je kolíznym kurzom k nevyhnutnému vyčerpaniu ropnej produkcie. Bushova „vojna proti terorizmu" bola namierená na miesta, kde sa nachádza ¾ zo svetových zbytkov ropy a zemného plynu. Dokument analyzuje vývoj niekoľkých globálnych udalostí počnúc začiatkom storočia (hlavne po útokoch na Svetové obchodné centrum v roku 2001) z perspektívy ropy a ropných regiónov. Prináša netradičný uhoľ pohľadu na dôvody, aspekty a motívy tejto vojny a na smerovanie súčasnej americkej zahraničnej politiky.

V roku 2012 sa zišli texaskí majitelia pôdy a environmentálni aktivisti a spoločne zorganizovali odpor proti nebezpečnému ropovodu, ktorý mal byť postavený kanadskou korporáciou TransCanada, ktorá chcela prevážať dechtové piesky z kanadskej Alberty do rafinérií neďaleko Mexického zálivu. Tento hazardný projekt pokračoval napriek neobvykle silnej opozícii zo strany domorodých komunít, miestnych farmárov a celosvetových environmentálnych hnutí. Počas tohto boja vznikla komunita odporu, ktorá pritiahla dobrovoľníkov z celého kontinentu, ktorí úspešne porazili multimiliónovú korporáciu TransCanada silou nenásilnej priamej akcie. Dokument vzdáva poklonu výkonom blokádnikov a aj tým, ktorí sa podieľali na kampani. Vysvetľuje nebezpečenstvá ťažieb dechtových pieskov, riziká ropovodov pre zdravie verejnosti a aj stratégie nenásilnej priamej akcie, ktorá zadržala výstavbu.

Rok 2007 bol pre Zem ďalšou ranou. Ľudstvo vypustilo do atmosféry 8,57 miliárd ton oxidu uhličitého, vylovilo 90 miliónov ton rýb z oceánov a zrezalo 11 miliárd stromov. Dokument sleduje všetky súvisiace kauzy, od karbónových emisií po zalesňovacie projekty, a vyhodnocuje, do akej miery ľudia v roku 2007 ovplyvnili (pozitívne aj negatívne) život na Zemi. Odhaľuje novinky z vedy a približuje udalosti, ktoré sa stali na našej planéte v roku 2007 a ich dopady na krajinu, atmosféru a ľudstvo.

Súrodenci Sam a Kate Fulbrightovci odhalia šokujúce štatistiky a grafy a navštívia ľudí a komunity postihované klimatickými zmenami, aby priblížili, čo tieto zmeny prinesú Spojeným štátom americkým.

Dokumentárny film o lesoch Čergovského pohoria, o ich ničení a o ľuďoch, ktorí sa neboja na tento problém poukázať a niečo s tým robiť.