whack

Odhalenie jedného z najväčších novodobých škandálov týkajúcich sa blahobytu zvierat. Desaťročia kríženia plemien a rýchleho rozmnožovania za účelom zisku neprinieslo psom iba vrodené vady a zdravotné problémy; silné svedectvá expertov varujú, že bez radikálnej reformy v oblasti chovateľstva mnohým z našich milovaných čistých plemien hrozí záhuba.

Environmentálni aktivisti David Suzuki, Darryl Cherney, Dave Foreman, John Seed, aktivistka Judi Bari a iné predstavujú mohutnú a úspešnú environmentálnu kampaň Redwood Summer prostredníctvom rozhovorov, svojich vyjadrení na rôznych protestoch, zhromaždeniach, konferenciách a počas ich lobingu a snáh o konverzáciu s drevorubačmi a ich šéfmi. Pomedzi to Darryl Cherney zahrá svoje tematické folkové piesne: Earth First!, Potter Valley Mill, L-P.

Záznam z koncertu punkovej kapely Active Slaughter z londýnskeho Punx Picnicu, 22.5.2010.

Zoznam piesní:
- Nothing To Hide Nothing To Fear
- Land Of Hope And Glory
- Macho Maggot
- Defiance
- We Want Some More Of That
- Ruling Class War
- Chernobyl Waiting To Happen
- My Foot In Your Mouth
- Terrorise
- Phase
- Corporate Fascist
- Born Free
- Leather And Studs
- Pride and Prejudice
- Phase.

Denise Ward, obyvateľka anglického Cotswoldu, odhaľuje skrytý svet strachu a násilia na jej milovanom vidieku. Šokovaná a zhrozená pokračujúcimi incidentami počas lokálnych lovov začala zisťovať, čo sa to deje v jej domovine. Odhalila temnú realitu traumatizovaných obetí, maskovaných gangov, donucovania a podvodov, skrytých za veselými obrazmi tradičného britského športu – lovu líšok.

Dokument prostredníctvom rozhovorov s rozličnými ľuďmi v USA a v Grécku skúma, ako veľmi je mäsitá strava pre našu modernú spoločnosť dôležitá. Zisťuje, že ľudia majú veľké nedostatky vo vedomostiach o procese výroby ich jedla a o dôležitosti celosvetového starania sa o životné prostredie a udržateľnosť moderného poľnohospodárstva. Môžu pred angažovaním sa v ochranárskych aktivitách človeku brániť jeho etické zásady alebo ho, naopak, motivujú?

To Ashes pojednáva o chlapíkovi menom Walter Bond, ktorý je známy aj pod prezývkou ALF Lone Wolf (ALF - osamelý vlk). Bond bol zatknutý a obvinený z environmentálne motivovaných podpaľačských útokov na laboratórium, v ktorom sa vykonávali pokusy na zvieratách, obchod s kožuchmi a reštauráciu, kde podávali delikatesu fois gras (husaciu pečeň). Bol odsúdený na dvadsať rokov a táto pieseň je venovaná jemu.

Animovaný krátkometrážny film o dieťati z Fukušimy, ktoré sa nemohlo hrať vonku kvôli unikajúcej rádioaktivite, a tak žilo vo svojich snoch a fantáziách...

Dokument približuje problematiku odpadov a ich likvidáciu, vrátane domáceho odpadu a priemyslového odpadu, ktorý zahŕňa viaceré toxické zložky a znečisťuje vzduch a cez kanalizáciu aj pôdu, čím spôsobuje extrémne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. Obzvlášť škodlivé sú chlórorganické pesticídy, ktoré boli zakopané vo vyhradenom mieste v Arménsku v roku 1982. Najväčšiu pozornosť dokument upriamuje k nutnosti odprataniu a recyklácie plastického polymérneho odpadu, ktorý tvorí 30% odpadu z domácností.

Pre prijatie nenásilných foriem aktivít za rešpekt a práva bezbranných je treba vystúpiť z bludného kruhu neporozumenia; využiť svoj hlas, nie zbrane; otvoriť srdcia pre možnosť mierumilovnej koexistencie s inými druhmi. V tejto prednáške prezidentka PETA Ingrid Newkirk divákov vedie k zamysleniu sa na tému, že spôsob, akým zaobchádzame so zvieratami, iba odhaľuje naše skutočné tváre. Snaží sa vysvetliť, prečo by sme sa mali snažiť pochopiť náš základný problém – nedostatok empatie k iným druhom. Toto uvedomenie potrebujeme, aby sme dokázali čeliť našim zakoreneným predsudkom.

Dokument približuje ilegálnu ťažbu dreva a odlesňovanie v Arménsku, od jeho kritického vzostupu v roku 1992 ako výsledku energetickej krízy v krajine, po následné masívne ťažby, ktoré pokračovali celé roky. Ponúka pohľady expertov na kroky, ktoré je potrebné podniknúť pre eliminovanie ilegálnych ťažieb a umožnenie (samo)obnovy arménskych lesov.

Dokument vtiahne diváčky a divákov priamo do prastarých sekvojových lesov v kalifornskom okrese Humboldt County, kde skupiny aktivistiek a aktivistov vyzdvihli formy odporu k novým výšinám. Zatiaľ čo Julia Hill a desiatky iných stanovali vo výškach korún stromov dlhé mesiace, iní, obklopení holorubmi, využívali kreatívnu nenásilnú priamu akciu a občiansku neposlušnosť k spomaleniu prác motorových píl, čím prilákali pozornosť na deštrukciu prastarých lesov.
Dokument ponúka pohľad dovnútra hnutia Earth First!, od kampane "Save Headwaters Forest", pokusu o vraždu aktivistky Judi Bari a šikanovania mladých aktivistov sediacich na zemi nanášaním im do očí slzotvorný plyn, po zavedenie permanentných "stromových kempov" desiatky metrov nad zemou. Vrcholí masovými protestmi proti Svetovej obchodnej organizácii (WTO) v Seattli.

Čarovná brána plní jedno prianie za druhým, s jedinou podmienkou, že každý dostane len to, čo naozaj potrebuje a že dá niečo na oplátku. Environmentálna epická poviedka rozpráva príbeh civilizácie a jej osudu.

Zvieratá a rastliny poetickej krajiny žijú v harmónii, no spory medzi členmi komunity narušia prirodzenú rovnováhu miestneho ekosystému, čo vyústi do tragédie...

Ešte nedávno bola Tazmánia považovaná za prírodný štát. To sa už ale zmenilo kvôli rastúcemu turizmu a priemyslu. Lesy pralesovitého charakteru boli nahradené lesným hospodárskym plánom; pásmi stromov rovnakého druhu, rovnakého veku a úplne odlesnenými územiami. Vládna politika tvrdí, že turizmus a drevársky priemysel môže ísť ruka v ruke – je to ale naozaj tak? Prúd opozície k tomuto priemyslu sa stále posilňuje, vrátane malých skupín ako Artists for Forests, Doctors for Forests, Timberworkers For Forests. Drevorubač Graham Green v dokumente ponúka svoj názor na drevársky priemysel.

No Terminal! bol slogan na transparentoch v protestnom kempe a na plagátoch vyzývajúcich k podporeniu protestov v mestečku Taman na pobreží Čierneho mora. Dokument približuje niekoľko týždňov bojov malých skupín ekologických aktivistov a aktivistiek, podporovaných miestnymi obyvateľmi, proti výstavbe čpavkovej stanice chemickou korporáciou TogliattiAzot.

Dokument organizácie Sierra Club hovorí o spoločnosti Florida Power & Light a plánovaných výstavbách nových nukleárnych reaktorov v jadrovej elektrárni Turkey Point v Miami. Upozorňuje, že tieto práce sú rizikom pre zdravie a bezpečnosť miliónov ľudí žijúcich na Floride, predstavujú vážne nebezpečenstvo pre Národný park Everglades a Národný park Biscayne.

V roku 1890 bohatý excentrik  Eugene Schieffelin zadovážil každého vtáka, ktorý bol kedy spomenutý v Shakespearovi, a vypustil ich do Central Parku. Jediný, ktorý v Novom svete prežil, bol škorec lesklý – dnes jeden z najbežnejších a zároveň najopovrhovanejších vtákov v USA. Dokument poetickou formou približuje rétorický vzťah medzi nacionalizmom a environmentalizmom, chodníky, ktoré ľudia vyšliapali v priebehu histórie, keď sa pokúšali čo najviac "zdokonaliť" prírodný svet.

Dvanásť žien úprimne rozpráva o svojich skúsenostiach s potratom. Sú to lekárky, pracovníčky metra, umelkyne, aktivistky, vojačky, učiteľky a študentky, niektoré sú matkami a iné bezdetné, sú rôznych rás a vek majú 19 až 54 rokov. Ich príbehy dokument spája, aby predstavil divákom to, o čom sa ženy nebavia často na verejnosti – problémy materstva, sexu, gynekológie, lásky, práce a ženských tiel.

V roku 1987 Jenifer Graham, vtedy 14-ročná študentka strednej školy Victor Valley v kalifornskom Victorville, odmietala vykonávať disekciu žiab počas hodín biológie kvôli svojmu presvedčeniu, že používať zvieratá pre jedlo alebo pre laboratórne pokusy je zlé po každej stránke. Jej niekoľkoročný legálny boj priviedol školskú radu do súdneho sporu a vyústil do uzákonenia práv študentov na voľbu metód pri výučbe, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá. Tieto zákony platia dnes v mnohých štátoch.

Obrovské povrchové bane priniesli vážne spory medzi obyvateľmi Západnej Virgínie a uhoľným priemyslom. Konfrontovaní americkou energetickou politikou, čoraz viac závislou na ťažbe uhlia, miestni aktivisti a aktivistky sledujú, ako národ jednostranne velebí ťažby bez ohľadu na ich dopady na životné prostredie, v ktorom žijú. Zhrození toxickým znečistením spodných vôd, odlesnením 5670 km² plochy hôr a vládou, ktorá chlácholí priemysel za to zodpovedný, sa snažia vyburcovať pomoc od širokej verejnosti k ochrane hôr a zdravia svojich rodín.