fugyx

Joj, dobre to je rozohrané! Novinárka, prokurátor, médiá, politika, organizovaný zločin.. všetko dokopy..

Veľmi podarené :) I keď pri takom búrlivom vzťahu s otcom to nebolo nič veselé, celkový výsledok sa podaril :) Kovár, Rysová i Hrčka thumb up.

Hrali: Eva Krížiková, Eva Kristínová, Ivan Krivosudský, Teodor Piovarči, Stano Dančiak, Marián Labuda, Jela Bučková, Viera Pavlíková.

Pri úvodnej scéne som to mal chuť vypnúť, no potom ma to dostalo - rozvíjanie prvých citov a zároveň svet zrakovo znevýhodnených detí. Krásne, milé, smutné i veselé.

Krásny, milý filmík. Umelecké vnímanie farieb tohto sveta očami pána Klondajka sa mi veľmi zapáčilo. Ak príbeh nedáva zmysel, záverečný návrh pána riaditeľa všetko vypovie. PS: aké šťastie sme mali, že sme mali pána Kiša.

Hoci tu hrajú aj herci, ktorých mám rád, musím povedať, že je to xujovina jak voda v koši. Neviem ako vtedy, ale dnes určite o rozvode nerozhoduje senát. A aký aktívny, všeschopný vysvetliť, vydedukovať z pár viet, z pár minút usudzovali kadečo o morálke a charaktere manželov a detí, uvádzajúc všelijaké psycho-filozofické pateórie. Napríklad jedna už spomenuvšia - ak niekto pije, je aj chybou manželky. Takúto chobotinu si pomyslieť, nieto napísať do scenára, je na facku. A autorovi tejto pozoruhodnej myšlienky a filmu mali ihneď zabaviť všetko, čím by mohol písať. O samotnom priebehu toho akože súdu je škoda hovoriť - kadejaké postupy a otázky, výpovede na preskačku, spory právnikov, nad všetkým sa mi rozum zastavoval. Nehovoriac o múdrostiach, ktorými nás sudca s prísediacimi obdarúvali celý čas. Sudca vyzval právnika manželky, aby nebol lyrický, keď použil spojenie „jatriť dušu“, ale o pár minút vypustí blábol typu: „Medzi mladými modernými ľuďmi, najmä dnes, prihodí sa kadečo. Ale obraz spomienky by napriek tomu nemal stratiť svoj dôstojný rámec. Ak sa skutočnosť dostane do protirečenia s predstavou, alebo ak sa niekto privčas citovo rozdá, vznikajú rozklady. A, verte, nie sú lichotivé myšlienky ako ‚Škoda!‘, ‚Prečo?‘.“ Je to také žalostné, že mi ani nevadí, že to skončilo pred vynesením rozsudku. Na jednej strane hodina umelých fráz je perfektné sebatrýznenie, na strane druhej príklad toho, že takto sa to nerobí.

„Pravda – to je exportný obal na trhu hlúpostí.“

Klasická komédia so záletkou niekoľkonásobnej zámeny osôb, veľmi podarenej. Inscenáciu vyšperkovali Kroner svojou prefíkanosťou a pani Krížiková, ktorej postava oplývajúca obľubou k cudzím slovám bola lahôdkou. „Ak dehonestuješ moju dôveru, ktorú do teba participujem, navždy si garantuješ moju malicióznosť a nebudem ti pardónovať ani tvoju simplicitu.“

Pocta veľkej herečke, ktorá si obdiv, uznanie a úprimné želania bezpochyby zaslúži! Záverečná Manon Lescaut... nádherné.

Úvodná pasáž patrí medzi tie, ktoré nič neprekoná. I will not yield!