Nick Tow

Damian (veď vy viete ktorý) má konečne svoju filmovú sestričku.

Je zradné ocitnúť sa v roli rešpektovaného "artového" režiséra. Môže vás to totiž zvádzať k "egodeizmu" (po lopate povedané: pocitu, že si už môžete dovoliť úplne všetko.) Divák sa potom musí vyhýbať nášľapným mínam, ktoré v druhej polovici filmu vybuchujú aj vtedy, keď na ne nešliapnete. Kontroverznosť Antichrista nie je v jeho brutalite, explicitnosti, protirečivosti, či záverečnej exploitation jazde. Za jedinú kontroverznosť Trierovho filmu považujem fakt, že sa rozhodol šokovať prostriedkami, ktoré môžu za naozaj šokantné považovať iba tí diváci, ktorí na jeho filmy nechodia, alebo snobi, (aj tu na ČSFD ich máme dosť) ktorí ich dokážu interpretovať lepšie, ako Lars sám.

Halloweenský cukrík pre fanúšikov Harryho Pottera, ako odškodné za to, že všetko (aj ich obľúbená séria) má svoj koniec.

Tri hviezdičky zvyčajne znamenajú priemer. Pri tomto filme cítim tie svoje tri hviezdy ako číry alibizmus. Ako taký otáznik, ktorý vám vykvitne v hlave tesne po tom, čo vám niekto niečo povedal, a teraz neviete, či vás tým chcel nasrať, alebo potešiť. Neviem totiž, či sa mám pri tomto remaku tešiť z toho, že kamera mi ukazuje pekné obrázky a znesiteľných hercov v príbehu so znesiteľným tempom a gradáciou, alebo sa cítiť urazený recyklovaným duchárskym klišé, ktoré svoju priehľadnosť ospravedlňuje "prekvapivou" pointou. Pri dvoch sestrách sa nebudete báť, nebudete plesať a nebudete plakať, nebudete zívať ale ani nebudete mať oči na stopkách...a podobne ako ja možno nebudete vedieť, čo k tomu nakoniec povedať. Miesto troch hviezd teda dávam radšej 2 a pol. To je presne polovica. A pri otázke, či to polovičné množstvo tekutiny v pohári znamená, že nádoba je poloplná alebo poloprázdna, odpoviem, že poloprázdna. P. S. Chcel som ešte napísať, že remakov šikmookých ducharín už bolo preboha naozaj DOSŤ, ale nenapíšem, lebo som to už napísal asi v piatich iných komentoch v minulosti...

Po nedávnej švédskej upírskej ochutnávke Let the Right One In sa mi na tento zákusok celkom zbiehali slinky, ale pavlovovské reflexy cvakli zubami naprázdno. Úvod síce splní účel celkom solídneho aperitívu, ale všetko, čo príde po ňom, chutí ako sójové kocky vyvarené v neosolonej vode. Teda nijak. Dve sestry (rasa nosferatu) si najprv v akomsi nočnom klube vyrobia menší problém - jedna z nich zabije viacmenej v sebeobrane (ak možno za sebeobranu považovať nechuť nechať sa "vojet" na záchode) násilníckého šéfa gangu motorkárov. No a následne, počas tej istej noci utekajú pred pomstiteľmi, vedú nekonečné hádky prerušované trucovitým mlčaním, alebo sa len tak veľavýznamne, no skôr nepríčetne ksichtia. A to je všetko. Teda má to aj druhý plán, pretože jedna zo sestier chce seknúť z upírskym "samotárstvom" a zaradiť sa medzi sporiadaných občanov, s čím tá druhá pochopiteľne nesúhlasí. Záver nemôžem prezradiť, lebo by som spoileroval, ale docvakne vám skôr než sa zjavia titulky, pretože pri sójovej diéte nečakajte, že vás šéfkuchár dorazí čímsi rafinovaným.

Podľa hodnotení a komentov tento halucinogénny trip z barmskej džungle väčšine kolegov veľmi nesadol. Nechcem nikomu brať jeho vkus a názor a už vôbec sa nechcem hrať na profesora, ktorý vám teraz povie: "hej, decká, nič ste nepochopili, ste úplne vypatlané, dnes zostanete po škole!" Diela namiešané z rôznorodých ingrediencií sú vždy skúškou diváckej tolerancie. Nazerané žánrovými okuliarmi, Vinyan je zo všetkého najmenej horror a tak fanúšikom, ktorí chcú a musia za každou hokejovou maskou vidieť iba Jasona, nesmelo odkazujem: kurva, pokiaľ viem, tak Hašek sa volá Hašek a nie Vorhees. Dobre teda, škrtnime si zo žánrového označenia Vinyan slovíčko horror. A namiesto neho si dosaďme (podľa vlastných preferencií)...čo len chceme. Nie sme predsa nijakí sráči, nepotrebujeme pri každom filme žánrové barličky. No a ak sa vám náhodou bude chcieť hľadať inšpiračné zdroje či aspoň pokrvné príbuznosti, skúste si napríklad spomenúť na "apokalyptickú" odyseu kapitána Willarda pri hľadaní pohrešovaného tajuplného plukovníka Kurtza (alebo si - nie kvôli obsahu, skôr sprostredkovanej "temnote mysle" rovno prečítajte knižnú predlohu, z ktorej Coppola voľne vychádzal, geniálne Srdce temnoty Josepha Conrada) skúste si ešte raz pozrieť nedávny Sirotinec, skúste si predstaviť pod obrázkami aj iné významy, než nám na prvý pohľad sprostredkúvajú, alebo si hoci prečítajte, čo si myslí kolega "frenkie" (ktorý dával o. i. v škole dobrý pozor, keď sa hovorilo o tom, čo znamená slovíčko "vinyan" a v ktorej fáze filmu o ňom rejža hovoril). A keď poviete, že som mudrujúci idiot, budete mať zaiste čiastočnú pravdu, pretože Vinyan ponúka množstvo interpretačných polí a možno i ja bežím po úplne blbej trati. Nie, Vinyan ani zďaleka nie je dokonalý film, ale priam fyzický zážitok z pekla (teraz nemyslím len barmskú džunglu, skôr peklo prepukajúceho šialenstva), ktorý mi sprostredkoval, je už, ako zvykne vravievať Dracula na tému "krv" - precious thing in this time. P. S. Odkaz pre kolegu J*A*S*M ( Milý Jakube, až si jednou, třeba za deset-dvacet let, kdy z tebe bude táta, přečteš třetí větu svýho komentu k tomuhle filmu, jistě si špitneš, jenom tak na půl úst: no, jo, to jsem byl mladej a houby věděl o životě". Myslím, že si to fakt řekneš, protože i když se neznáme, jak tak čtu tvý komenty, mám takovej pocit, že seš chytrej kluk.)

Ktorýsi svetoznámy karikaturista (myslím, že to bol Steinberg) raz povedal: "Chcete vedieť, ako sa kreslí dobrá anekdota? Nakreslíte chlapíka na ulici, ako si vykračuje popri nejakom dome. A na tom dome je balkón s kvetináčom. Divák logicky predpokladá, že ten kvetináč tomu chlapíkovi padne nad hlavu. Lenže skôr, než sa tak stane, stihne chlapík spadnúť do otvoreného kanála. V polovičke tohto kraťasu som si spomenul na Steinberga ... a bolo po pointe. Škoda, atmosféru to malo...

Autopsy je formálnou i obsahovou poctou eighteesáckym béčkam, v ktorých sa po ponurých, zelenkavým svetlom osvietených nemocničných chodbách (Dead Pit) preháňajú šialenci v bielych plášťoch (Re-Animátor), s Hipokratovou prísahou strčenou hlboko v zadku. V tomto smere Autopsy zároveň reflektuje - bez akéhokoľvek zámeru, pochopiteľne - stav súčasného zdravotníctva v postkomunistických krajinách:-) Vyčítať tomuto filmu absenciu inteligencie je ako hľadať chyby krásy na pleti Freddyho Kruegera. Neočakávajme od jaterníc či "vepřa, knedla, zela" sofistikované chute. P.S. Keby na mňa Jessica Lowndes aspoň raz koketne žmurkla z obrazovky, idem aj na štyri hviezdičky.

Som rád, že som Perkinsa videl predtým, než som si stihol prečítať Livingdeadov koment a anotáciu od Negatif(a). To, čo tu (na hrane spoilerovania) píšu, má na diváka počkať do tretiny filmu ako jedno z prvých (milých) prekvapení. Nehovoriac o tom, že posledné tri vety anotácie sú "vedle jak ta jedle". Pozor na to chlapci!

Musíš v sebe zabiť Boha, aby si sa stal Bohom.