Nick Tow

Rogue má pravdu, nie je to horror ani nič temné, iba banálny príbeh o pomste. V prvej tretine celkom poteší nepredvídateľnosť príbehu, zvyšok filmu /kde je už celkom jasné, vo co go/, pre zmenu odmení milovníkov gore scénok - len ich mohlo byť viac. Ďalší z tisíc a jeden filmov, ktorý nesklame ani nepoteší.

Americká tragédia na allenovský spôsob. A Scarlett Johansson prevyšujúca svojim herectvom ostatných o hlavu. Vlastne o prsia.

Áno, scenár je rovnako hlbokomyseľný ako texty skupiny No Name, ale nechcime vždy od horroru hĺbku Montaigneových esejí. Tento "piatkový večerný" hororík je iba o krásne hustej atmosfére, vizuálne pôsobivom monštre /akoby aj nie: to sa hneď pozná, keď režisér je vlastne "pôvodným" povolaním majster-maskér/ a akejsi zvláštnej melanchólii, ktorá sa v tomto filme vznáša nad lesmi spolu s mlhou. Štvrtá hviezdička je protekčná: za skvelú babku-šamanku a jej vychytaný domček.

Ak vypnete mozog, môžete si pri sledovaní Narka užiť množstvo milých gagov a fórikov, obrazových i slovných nápadov a komiky, skrátka zabávať sa a chrúmať pri tom obľúbené arašídy. Tvorcovia však našťastie ponúkajú trochu viac: v tomto "jeunetovsky" iskrivom koktejli je dosť miesta aj pre hlbšie myšlienky, ktoré vyústia do múdrej záverečnej katarzie. A takto to má byť: v tradícii /dobrých/ čiernych grotesiek sa vždy miesil humor s trpkosťou, pretože ako sa zdá, najočistnejším smiechom je smiech cez slzy.

Názov zodpovedá: trýznenie diváka demenciou je naozaj trýznivé...

Film, ktorý sa dostal do kín aj za socíku (bolševikom vyhovovalo, keď americkí režiséri pitvali traumy a posttraumy z vietnamskej vojny). Videl som to ako zasran, na doporučenie spolužiaka, ktorý mi s očami ako tenisáky odporúčal: "to musíš vidieť, je tam fakticky aj oná, ako sa to povie, súlož." To som si nemohol nechať ujsť. Nebola to ale nijaká erotická hopsačka, skôr ťažké, mrazivé psycho, takže ani tú avizovanú súlož som si veľmi nevychutnal. Takýchto hostí by som vám doma neželal...

Všetky suroviny a ingrediencie tohto receptu už poznáme. Horrory o "prekliatych domoch" mimochodom už svojim tematickým vymedzením veľký priestor na inováciu neposkytujú - a tak často prichádza na rad slovíčko klišé. (V tomto prípade si scenárista často pomáhal aj literárnymi inšpiráciami, celkom zjavne napríklad Kingom) Keby si tento filmík ponechal po celý čas atmosféru a zlovestné tajuplno z úvodu, išlo by o nadpriemer. Takto je to "iba" celkom odsýpajúce béčko, ktoré, bohužiaľ, úplne sťahuje za nohu dementné finále. Ale v piatok večer príde celkom vhod, určite viac, ako zostať v práci so sadistickým šéfom.

Dobre, herecké výkony robia česť svojmu remeslu, pochváľme teda Charlize a Christinu, ale čo tá Patty? Tá naša pani režisérová, tá chvíľami nevedala čo s tým a veruže to chvíľami pekne prznila. Akoby nestačilo, že to tým dvom protagonistkám przní už sám osud...

Neulietavam zrovna na remakoch, vlastne ich nemám rád, ale rovnako tak nemám v láske apriorné pochovávanie prerábok. A tento funebrácky šport je, žiaľ, na tomto sajte veľmi obľúbený. Nechcem byť za rozumbradu, ale Mooreov film je nakrútený viac než len s remeselným fortieľom, práca kamery /a postprodukčného teamu/ je chvíľami obdivuhodná, ľakačky fungujú a atmosféra tiež - akurát malý Damien je skôr introvertný rozmaznaný capart z cukrárne, než démonický šakalí pankchart. Zhrniem to: porovnávať to s originálom je nezmysel. Sám o sebe je tento Mooreov film dobre natočený horror a pridávam jednu hviezdičku naviac, pretože minimálne tých 60% si zaslúži.

Ak sa vám už šikmooké duchariny zajedajú, tento zákusok si pokojne môžete odpustiť. Sú aj lepšie. Ak vás ale viac ako Pamela Anderson rajcujú čiernovlásky po smrti, vyskúšajte aj toto. Sú aj horšie.