Recenzie (485)
Rytieri spravodlivosti (2020)
To by nebol Anders Thomas Jensen, aby divákovi nenaporcoval aj kus pravdy o živote. Napríklad o predurčenosti javov a o tom, že ono to tak celkom nie je, ako sa nám občas zdá.
Mami! (2014)
Raz na to všetci prídete: Steve je presne taký, akí ste vy. Len na rozdiel od neho, vy ste sa naučili nedávať to najavo. Film z roku 2014 je mimoriadny svojim scenárom, ktorý predčí vek jeho tvorcu, a brilantným hereckým výkonom mladého Antoine Olivier Pilona.
Čokoláda (2000)
Kiežby dvaja voľnomyšlienkári mohli uspieť na konzervatívnom vidieku aj v reálnom živote, podobne ako títo dvaja filmoví čokoládkovia. Sledovať film, ktorý tú nádej dáva, stojí za to.
Paríž-Manhattan (2012)
Patrick Bruel, ktorý hrá druhého hlavného hrdinu filmu, je známym francúzskym šansoniérom. Aj tento film je ako šansón: trochu veselé trápenie Amélie z Montmartru a trochu Woodyho sarkastické pojednania o vzťahoch. Film o živote ako takom.
Komúna (2016)
Čo sa stane, keď svet konzervatívny, ktorého láka svet liberálny, sa s ním fyzicky zrazí? Do sledovania, priatelia.
Holub sedel na konári a premýšľal o živote (2014)
Roy Andersson vytiahol filmové anestetikum a sto minút ho rozprašoval z plátna, kým všetci diváci nezaspali.
Glory (2016)
Keď pozeráte film o štátnych železniciach, tak sa o živote za boľševikov dozviete veľa aj vtedy, keď sa odohráva 25 rokov po ňom.
4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (2007)
Pohovorme si o Ceaușescovom totalitnom režime jednoduchým príbehom, ktorý o ňom povie veľa. U filmových frfľošov môže sledovanie tohto filmu prebiehať i takto: najprv ľahký spánok, potom pootvoria jedno oko, neskôr druhé a nakoniec majú očiská veľké ako zemeguľa.
Atlas mrakov (2012)
Duo Wachowských opäť na téme slobodnej vôle a determinizmu. Však dobre, film je zmáknutý majstrovsky. Po úspechu prvého Matrixu sa pokušeniu pokračovať v téme ťažko odoláva. No po pokračovaniach Matrixov je čas spýtať sa, či už nie je čas posunúť sa ďalej.
Šprtky to chcú tiež (2019)
Šťavnaté nočné road movie o dievčatách a chlapcoch, ktorí boli v kolektíve na konci potravinového reťazca, no napokon sa ukáže, že to tak nie je. Tak ako v živote. Autorovi nápadu premenovať film na "Šprtky to chtěj taky / Šprtky to chcú tiež" by prospelo exemplárne mučenie prejavmi Ľuboša Blahu.