winstonik

Pachuť spravodlivej pomsty je Kunderova silná téma. Markéta a Majstrova Markéta nie sú to isté, o tom je smutno-smiešna pomsta.

Letec je ďalším typickým kúskom Martina Scorseseho: excelentná výprava, skvelý výtvarný zážitok a vynikajúci herci. Zároveň príliš dlhá stopáž a podivuhodná neschopnosť sfilmovať životopis, ktorý by zaujal. Kto bol Howard Hughes? Milionár a podivín. Toť vše. Obsahová hodnota filmu sa tak nachádza paradoxne na pozadí Howardovho života: je to brilantná ukážka fungovania demokracie so všetkými jej kladmi a zápormi, vrátane všemocného rent-seeking.

Ach, ten čertovský svet Burtonových obrazov... opäť ma dostal. To najponurejšie z ponurého Londýna, najkrajší horor v histórii kinematografie, pocta výtvarnému umeniu. A k tomu ako vždy úžasná Helenka.

Viac ako obsah na tomto filme zaujmú bohaté obrazy Talianska na sklonku 80. rokov, príjemná hudba a bravúrny výkon majstra Marcella. Škoda slabšieho deja; dosť banálny príbeh o starnúcom mužovi, ktorému sa rúcajú ideály o jeho deťoch a na ktorého deti nemajú vôbec čas. Nič nové. Celkovo - taká pohodovka.

Kvalitná predloha, ktorá však na mňa neurobila najlepší dojem. Veľký problém vidím v rušivej dvojjazyčnosti textu (ja toto česko-slovenské "znásilňovanie do bratstva" naozaj nemusím, navyše dlhoroční manželia sa predsa takto nerozprávajú), ale čo je najväčším prekvapením, hra zadrháva najmä na výkonoch inak excelentných hercov Kolářovej a Lasicu. Kolářová je v úlohe celkom utopená a majster Lasica akoby nestihol zvládnuť text - jeho civilný, odriekávajúci prejav bez akejkoľvek intonácie pozbavuje pána Sansieu akejkoľvek presvedčivosti. Lasica dobre vie, že jemu na úspech publika postačuje byť na pódiu (jeho obsadenie je pre každého režiséra hrou na istotu), ale nemyslím si, že by sa na to chcel spoliehať. Žeby sa nestihol s naučeným textom dostatočne zžiť? Nuž, vyzerá to tak. Tak veru, tak. Rozpačité...

Film ako pocta spisovateľskému remeslu? Aby som nebol poťahovaný, priznávam, že som dielko nevidel celé. Nepatrím však k Wooooodyho ultrafans a o tomto pokuse si myslím to isté, čo o Felllllliniovkách a Bergmannnnnovkách: ak si chcú tvorcovia robiť filmy pre seba, nech s nimi neobťažujú divákov. Tieto inteleguánske maratóny sa skrátka nedajú dopozerať.

Dosť veľké prekvapenie v podobe sondy do morálky sudcov, ktorí... ach áno, korumpujú. Aj v Amerike.

Ako robia film o Rómoch packalovia? Ako inak - natrieskajú tam všetky hlúpe stereotypy o Cigáňoch. Do toho primiešajú šialene nudné dialógy, nehybný dej a dokonale nepresvedčívé postavy. Hrôza. Hrôza!

Technika za desať, umelecký dojem... nula. Pri sledovaní filmu sa nedá striasť pocitu, že tvorcovia počas nakrúcania nemali ani tušenia, čo tým chcú povedať a ako "to" celé ukončiť. Výsledok? Banálne posolstvo o tom, ako mladí ľudia hľadajú svoju identitu, "zapichnuté" dokonale príšerným politickým klišé, ktoré by uspelo snáď aj na festivale politickej piesne v Martine.

Sladký závan blížiacich sa 60. rokov, v ktorých už ani nevera nie je to, čo bývala. Počiatok filmov, v ktorých hrdinovia nerobia nič iné, len sexujú a potom sa v sebe do nemoty "prplajú". Okrem toho je film už len nekonečnou dvaapolhodinovou nudou, počas ktorej sledujeme, ako dáma ide schodmi, prechádza sa po ulici, sleduje ulicu, obzerá obzor, vzďaľuje sa, približuje sa, stúpa a klesá...