Všetkým sa vodí dobre

Giuseppe Tornatore opět velmi lže, je totiž i autorem scénáře. Všem dětem se až tak "bene" nedaří. Road movie s Marcellem Mastroiannim a skvělou kamerou a skvělou hudbou Ennia Morriconeho. MM ukazuje nohy starce prostitutkám a pan GT sem tam zastaví obraz včetně komparsu. Nebyl jsem nasrán ani zklamán. A taky se mi líbil fór s balónem evokujícím černou medůzu (na takové bejkárny je Tornatore skvělý) a Morricone coby dirigent Traviaty. (18.09.2011)

Mam neskutocne rad taliansku kinematografiu na rozdiel od takej povedzme Snorlax, ktora je platonicky zamilovana do francuzskej kinematografie. To ja ne, lebo stale si myslim, ze hnoj sa produkuje vsade - bez ohladu na narodnost. Italia vyprodukovala uz dostatok hnoja, ale niekedy sa mi zda, ze ten francuzsky je o cosi smradlavejsi a horsie sa rozklada. No nic, prec od hnoja, smerom k dobremu a kvalitnemu filmu. Nie je tu nic komplikovane a an i strhujuci dej nehrozi - starsi chlap sa rozhodol navstivit svoje haranty ktoe ziju po roznych mestach Italie. V roli starsieho muza sa predstavil Marcello Mastroinanni /La Noche/ ktory putuje po krajine. Poznavam tu nielen pribeh kazdeho z deti ale i Italiu a jej realie. Tornatore mi rezisersky navyse dost smakuje a jeho filmy mam neskutocne rad . 74 % (10.03.2018)

Viac ako obsah na tomto filme zaujmú bohaté obrazy Talianska na sklonku 80. rokov, príjemná hudba a bravúrny výkon majstra Marcella. Škoda slabšieho deja; dosť banálny príbeh o starnúcom mužovi, ktorému sa rúcajú ideály o jeho deťoch a na ktorého deti nemajú vôbec čas. Nič nové. Celkovo - taká pohodovka. (17.02.2009)

Krásně sladkobolný film o tom, jaké to je, když autorita otce s přibývajícími léty pozvolna přechází, až přejde do submisivního postavení, v němž se musí doprošovat něčeho tak minimalistického, jako je to, aby se děti aspoň jednou sešly u jednoho stolu. Asi to tak musí být, většinou i je, ale stejně je to, i při všem odlehčování, smutné. (29.03.2009)

Hlavne dve veci na mňa v tomto filme urobili veľký dojem. Prvá je dôvod prečo som sa rozhodol predovšetkým tento film sledovať a ním bol Ennio Morricone, ktorý nielenže zložil spolu so svojim synom Andreom pre tento film opäť raz excelentnú hudbu s trpkoradostným hlavným motívom, ktorý dokonale vystihuje celú povahu filmu, ale si tu aj zahral. Maestrovi sa tu dostalo krásnej drobnej úlohy, ako inak dirigenta, ktorý v La Scale diriguje Verdiho La Traviatu. Ďaľším úžasným momentom filmu bola snová sekvencia s čiernym balónom na pláži, ktorý vďaka rôznym pohľadom nasnímania (predovšetkým záber biely kôň - čierny balón) vytvára prekrásne surrealistické predstavenie. Chváliť Mastroianniho ani nemá význam. (13.12.2008)