sanikope

predvídateľne, postavy sa veľku väčšinu času chovajú absolutne nelogicky a pritom sa neustále usmievaju, slabši priemer...

1 seria 70%, 2 seria rozvlecenych 45%, policia sa chova politicky korektne a vrah akoby bol neviditelnym duchom ktorý má každého prečítaného. Pre tých čo majú radi poctivú kriminálku tam čosi je ale tie scenáristické muchy pre dosiahnutie ciela sú občas príliš... Anderson je tiež vykreslená ako poloboh čo mi tiež nejde moc do hlavy, akoby nemala žiadného nadriadeného, v ramci policajno-politickej korekntnosti mám pochybnosti že by to v realnom svete bežalo podobne...

no miracle is happening.... Dardenovci vs. FishTank. Točiť filmy ala Dardenovci je cool ale rozhodne nie až také simple a Fish Tank má tempo ktoré Zázraku jednoducho chýba. Hrdinka bola akoby bez iskry života. Nechápem prečo sa v našich filmoch stále používajú postsynchrony- pri nich i tie šťavnaté vulgarizmy vyznievajú podobne ako- do frasa či do čerta. Film sa pokúša posobiť dokumentárne no nedarí sa mu to. Chvíľami som mal pocit že tvorcovia sami nevedeli kam ten film smeruje- buď bol scenár nevyjasnený alebo sa im to nepodarilo pozliepať tak aby som sa nenudil. V kine som si viac krát povedal že by som radšej ako toto trápenie pozeral nejaký priemerný blockbuster- ktorý by mal aspoň zaujimavejšiu formu. Ako som už napísal - žiadny Zázrak sa nekoná a vobec netuším čo tvorca tým zázrakom myslel.

Animovaný Krishna a jeho hrdinské činy v rannom veku. Spracovanie bude určite bližšie veľmi malým deťom. Grafika pôsobí až príliš lacne. Ako píšem pre deti znesiteľné a čo sa týka dospelého diváka očakávam že to upozerajú tí čo už príbeh poznaju a majú k tématike nejaký vzťah. takže -plus, mínus 3xxx

Čo robiť v Ahmedabade v čase obeda keď je vonku 40C, prašno a takmer nedýchateľne? Jednym z riešení može byť A/C kino. V programe som sa dozvedel že dnes hrajú- Looper. Veľa som o ňom čítal a tak si vravím- lepšie ako zaprášené ulice. Keď som sa dlhými ulicami konečne dostal k vysnenému kinu- Looper už bežal 30 min. A nasledujúcim filmom bol práve OMG. Na bilboarde vidím Akshaya Kumara na motorke, vravím si fajn. Moje znalosti hindi sú veľmi biedne. To mi však nebráni, keďže každý bolywood je zvačša veľmi simple- spev, tanec a trocha romantiky. V prípade OMG je tam extra prídavok- zosmiešnenie hindu mentality slepej viery a nekonečnej podpory babov a sadhú... Pre všetých Kumarovych fandov- drobné upozornenie- Kumar je vo filme len ako také Krishnovo cameo. Film pobaví, neurazí ale okrem hlavného songu Go Govinda a okolností okolo mi už OMG kompletne vyfučal z hlavy. Plus-mínus 50% .

Knihu som čítal, film je trocha okresaný chvíľami zasa dejovo prifarbený. V porovnaní s knihou sa film odohráva oveľa viac na súši a venuje sa menej plaviacej sa časti. Je to ale logické kedže tá časť je oveľa viac opisná a takmer nesfilmovateľná. No i tak sa to Leemu podarilo vcelku dobre... Bol to môj len druhý 3D experiment a rozhodne stál za to. Videné v Kathmandu kde nebola na izbe elektrika a tým pádom ani kúrenie- myslím že to bol januar 2013 poriadna kosa. V kine bolo príjemne teplúčko a možno i preto nejaka ta hviezdička navyše. O 4 mesiace na to som ešte stihol aj Pondicherry.... Čo ma trochu sklamalo a to aj čo sa týka knihy bol ten spirituálny mišung- i keď sám seba považujem tiež za takého Piscina, nasledovníka new age- na začiatku filmu to bolo všetko akoby z rýchlika. Ale nevadi je to ten druh feel-good movie, ked sa prestanem trápiť o čo ide a úžívam si len vizuál tak je to veľmi príjemná jazda...

nemôžem si pomôcť ale od úplne prvého momentu mi to pripomína Chobotnicu- La Piovra, dokonca i hudbou akoby sa snažili tvorcovia využiť potencial už obohrateho motívu... Cattani v Chobotnici podobne ako i Gerardi v Salamandrovi sú Dávidovia v svete Goliašov, Škoda len že v prípade Salamandra som sa dosť často nudil, ale tak to už v prípade takýchto žánroviek chodí...

úplne bez šťavy, kolísajuce na hrane odpadu...

Tak som opäť raz zavítal domov na SK a vybral som sa do nášho miestneho topoľčianského kina. Bola streda a boli sme len traja a tak sa samozrejme nehralo . Predavačka lístkov vložila nádej do ďalšieho dňa. A skutočne nasledujúci deň sa nás nazbieralo 15 a... hralo sa. Už to sa dá hodnotiť ako polovičný úspech. Dosť bolo srandy. Slovenský film mám možnosť vidieť raz za rok, i to zväčša odchádzam sklamaný. Dom je veľmi uveriteľná sociálna dráma ktorej príbeh sa môže skutočne odohrávať kdekoľvek vo východnej európe. Hrdinovia sa chovajú presne tak ako by som od nich čakal. Režisérka sa nesnaží scenárom šokovať ale necháva ho akoby len tak plynúť. Krobotova postava Imra je úplným prototypom bežného otca v rodine ktorý by dal dcéram i to posledné ale na druhej strane je tvrdohlavý ako baran. Dom sa asi nedá zaradiť do kategórie 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni ale patrí do jednej ligy s Divokými včelami. Akosi mám pocit že v slovenskom filme začína Zuzana Liová čosi znamenať. Ćo sa týka sociálnej drámy je Dom asi to najlepšie v ponovembrových časoch. Ja viem že to asi žiadna sláva nie je (hlavne pri chýbajucej konkurencii) ale aspoň je to prvá lastovička.

Shiiiiit man. Po 3 mesiacoch cestovania po Malajzii som sa konečne ocitol v civilizácii v Kuala Lumpur a chcel som si dať troška svojej obľúbenej dávky kina. Bez toho že by som vedel čo idem pozerať zobral som prvý film ktorý hrali. A tým bol práve Priest samozrejme s malajskými a čínskymi titulkami. Povedal som si OK. Netušil som však že pred vstupom do kina musí človek odovzdať na recepcii mozog aby ho náhodou nepoužil. A to bol práve môj prípad. Priest jednoducho nemá žiadnu zápletku a ani na chvíľu sa netvári že ju bude mať. Story je veľmi jednoduchá. Som Kňaz a som mašina na zabíjanie všetkých možných vampírov. A tak aj bude. Netreba si s toho robiť hlavu jednoducho vraždím až kým sa nevynoria záverečné titulky. Jedine pozitívum filmu som našiel v minutáži keďže to trápenie netrvalo dlho. Verím že sa možno nájde skupina ľudí ktorý si dokážu takúto akciu užiť, ja som sa asi ocitol v zlej kinosále. Bohvie kedy sa opäť ocitnem v civilizácii???