A.D.1959

Platilo v monarchii, platí aj dnes. Nič sa nezmenilo , len ľudia a kulisy. Dobro a zlo, lumpačenie, prostopášnosť, lakota a následne trest. Skvelý pán Burian postava mu sadne ako dobre ušitý frak a to prekvapivo v roku 1954 , ale aj pán Werich s Horníčkom v tých rokoch v predscénách natierali súdruha ako maslo na chlieb, tak prečo nie paralela zo starej monarchie. Krásne pravdivé a preto posmutnelé.

Celým filmom neochvejne buráca hlas Záborského, ktorý presvedčí každého, že socializmus dokáže zázraky na počkanie a nič geniálnejšieho na matičke Zemi ešte nebolo objavené. Ovocie zkazy týchto lotrov, žneme plným priehrštím až do týchto dní. Jeden z vodcov je tam v plnej kráse svojej agitky, jeho meno je Široký, vysoký nomenklatúrny káder s pevným zázemím v NKVD / vtedajšia obávaná Stalinova tajná služba /. Široký, aké príznačné meno aj pre slovenskú súčasnosť...

Klasický úlet na ktorom niet nič ľudského. Sprostosť ako traky a ťažká kanonáda reality z akútneho oddelenia psychiatrie. Čo to poznáme nič si nemusíme vysvetľovať . Apropo taký narcis ako Pomothy má šťastie , že sa v realite ešte nezrazil s gumeným kladivkom rovno do tej zakvitnutej makovice.

Okázalá výprava, príjemný, nenáročný relax, viete čo môžete čakať. Nič pre priateľov Hlavy XXII, alebo Zväčšeniny či Felliniho. Howgh!

Keď som to ako chlapec videl v kine , tak som týždeň spával so zapnutou nočnou lampou. Tá atmosféra je dokonalá a ešte v prvej časti filmu ten nádherný jidiš humor Jojneho+suita, prekrásna Sára, no to nemá chybu! Postupne žiaľ film stráca iskru a ťah na bránku a neodvratne speje do beznádejného konca hlavných protagonistov.

Fajn klasická kvalita francúzskej kinematografie, ktorá práve v osemdesiatych rokoch 20-teho storočia pomaly doznievala a postupne stratila esprit a šarm ako celá Francia...

Mám slabosť na "Džaka", ale takú dlhú stopáž s tak minimalistickým poňatím príbehu bez nápadu a s priehrštím neuveriteľnej nudy v podobe zbytočného naťahovania deja dostáva film na sánky, ktoré ho čoraz rýchlejšie vezú dole kopcom do zabudnutia.

Presne to je dnešok , rodičia kradli a my ich deti kradnutie berieme ako normál. Toto je danajský dar boľševika , ktorý nám krásne vidí do hláv , to jedno či slovenských alebo českých a výsledok je prítomný maglajz...

Typický úlet Woodyho, pošahané vzťahy klasického povaľača a zakomplexovanej trúby v podaní vtedajšej konkubíny Woodyho, akási Mia Farrow. Ledva TRI, už vo filme Smrť na Níle to bola iná liga, milá Farrow...

Neskutočné milé prekvapenie! Mali sme našlapnuté meniť časy a išlo by to zázračne. Žiaľ nevyšlo to.