JohnnyD

Dokument popisujúci zrod kultovej ságy. V podstate zhrnutie známych faktov, no studnica múdrosti pre jedenásťročných fanúšikov, ako som bol aj ja, keď som tento dokument prvý krát videl.

V podstate jeden dlhý rozhovor s Georgem Lucasom, ktorý slúžil ako promo k Phantom Menace. Celkom fajn zhrnutie toho, ako George Lucas po rokoch vníma Hviezdne vojny a ich mytológiu, i keď pravdaže fanúšikovia dobre vedia, že jeho pohľad je už trochu skreslený. No stále je to len trochu samoúčelné promo...

Príjemný dokument o ILM, jeho stručnej histórii, no najmä o nakrúcaní niekoľkých kultových scén, ktoré milujeme.

... alebo aj majster Richard sa utne. Colin Firth, Hugh Grant a Renée Zellweger sú tradične skvelí, no v rámci Curtisovej filmografie ide o veľmi priemerný kúsok. No ženské budú šalieť.

Nie úplne fungujúca zmes nevtipnej komédie, Leeovho moralizovania a namakaných akčných scén, ktoré vrcholia súbojom s už vtedy komickým Chuckom Norrisom. Bruce Lee bol ale sympaťák!

Matka novodobého mindfuck movie a štartovacia raketa hviezdnej kariéry bratov Nolanovcov funguje (bohužiaľ) najmä vďaka svojmu novátorskému rozprávaniu a záverečnej pointe. A ako to býva pri podobných filmoch, to funguje len raz.

Fenomenálny návrat do dôb reaganovských akčných filmov "se vším všudy" (som zvedavý na geekovské rozbory skrytých odkazov!). Okrem jednoduchého až skratkovitého deju a motívov mi vadil najmä Guy Pearce čoby nudný metrosexuálny záporák (pokiaľ teda nešlo o ďalší metavtip odkazujúci k šablónovitým záporákom z 80s). Inak všetko ostatné sedí, ako má, vrátane spielbergovského požmurkávania (malý chlapec), najlepšej suit-up scene od Batman a Robin, pompéznej hudby (prvé náznaky "hrdinskej témy" v komiksovom filme od Batman Begins?), či konca á la buddy movie a úžasnej záverečnej seriálovej zvučky!!! A Tony Stark je oveľa viac Tonym Starkom (Johnom McClaneom?) ako Iron Manom. A vôbec mi to nevadilo, práve naopak! Skvelé retro. 9/10

Film sa svojim priamočiarym rozprávaním príbehu odkazuje k osemdesiatym rokom, no niekedy až príliš cituje klasiky (nikdy som nevidel tak predvídateľné cameo). Napriek tomu príjemná oddychovka, najmä vďaka skvelému kvartetu Pegg, Frost, Rogen a Wiig.

Skôr 5/10, no oveľa lepšie ako predošlé dve časti. Originalite sa síce film minul, no remeselne je celkom zručne nakrútený a aj keď príbeh je len spŕškou nezmyslov, celé je to zaobalené do modrastej tmy domu, ktorá robí dobrú béčkovú atmosféru. Záverečná polhodinka je príjemná slasherová zábava s Harveym Dentom a zaujímavými flashbackmi s pôvodom zla, ktoré síce nedávajú veľmi zmysel, no pekne stupňujú napätie. Priemerné béčko, no v tejto zúfalej sérii doslova zázrak.

V prvom rade najlepšia vec na American Horror Story je, že seriál nie je donekonečna naťahovaný a každá séria má ucelený príbeh so začiatkom aj koncom (a v priemere iba tak dve zbytočné epizódy; čo sa tiež cení). Názov seriálu nie je náhodný a každá séria poskytuje tak American, Horror aj Story. Nasledujú jemné spoilery (v podobe motívov, s ktorými pracuje seriál). 1. séria - MURDER HOUSE (95%) Prvá séria je úžasná svojim dôkladným pôdorysom, prepracovanými postavami a poctivo vybudovaným príbehom spôsobom striedania nechronologických flashbackov (čo pripomína geniálnu, v druhej sérii citovanú, knihu Trumana Capoteho In Cold Blood). Najúžasnejšou vecou na prvej sérii je ale tá "americkosť" a spracovávanie amerických "hororov" a tráum. Zo všetkého "len" napríklad toto: školské streľby, mestské legendy, kult masových vrahov, užívanie antidepresív, šikana, samovraždy tínedžerov, rozpad tradičnej americkej rodiny, nevera a v neposlednom rade potraty. To, ako v klasickom gotickom príbehu šmrcnutom s moderným depresívnym "neo-exploatačnými" štýlom, riešia tieto strašidlá americkej spoločnosti, je tá najfascinujúcejšia stránka seriálu. 2. séria - ASYLUM (90%) Prvá polovica sklamanie. Z názvu seriálu ostalo len "Horror". "American" tam nie je skoro nič a "Story" išlo tiež do úzadia. Traumy sa riešili len námatkovo (homosexualita), naopak do popredia šla až videoherná zbesilosť. Pred príbehom má prednosť prehliadka hororových motívov, ktoré pôsobia dojmom "too much of a good thing", keďže ani na tom dosť veľkom priestore nie je možno spracovať naraz satanizmus, koncentračné tábory, zombies, ufónov a masových vrahov (obzvlášť ufo a zombies mohli byť vyškrtnuté). V polovici série ale nastáva nečakaný zvrat a absolútny charakterový "obrat" jednej postavy a začína staré dobré Horror Story. No vrchol sú posledné tri diely, ktorých dokonalosť je skoro neopísateľná. Príbeh sa nečakane skoro dorieši a nasleduje dejová línia, "čo bolo potom a čo je teraz" s "American" leitmotívom v mediálnom parazitovaní na cudzích a vlastných traumách, čo je zosobnené v parafrázovaní (raz doslova) už spomínanej knihy In Cold Blood Trumana Capoteho (už obal fiktívnej knihy je podobný tej pôvodnej Capoteho) a posledné dva diely a hlavne finiš sú bravúrnym psychologickým rozborom skazenej honby za slávou, ktorá mení obeť na predátora. Navyše to, čo v druhej sérii predvádza Jessica Lange je niečo neuveriteľné! Životný herecký výkon! 3. séria - COVEN (50%) Sklamanie roka. Už po zopár minútach prvej časti som checkoval wikipediu, či to točili rovnakí ľudia. Hrozná réžia (wtf 90°uhly kamier), hroznýýýý scenár (wtf Stevie Nicks?) a to podliezanie Twilight publiku ma totálne odrovnalo. Mala to byť najlepšia séria - voodoo, New Orleans, južanská gotika, čarodejnice - no vyšiel z toho áčkový Twilight s fajn gore a skvelými hercami (fakt všetci, no najmä oceňujem mladé herečky, ktoré nezaostávajú za oscarovými kolegyňami). Koreň problému je odklon od hororu k tínedžerskej hororovej komédií a rezignovanie na pranierovanie americkej spoločnosti. A ani to napätie nefunguje, totižto hlavné hrdinky už nie sú nevinné obete, ktorým sa dejú hrozné veci, ale mocné čarodejnice, ktoré keď zomrú, tak ich niekto oživí. A ten príbeh o hľadaní New Supreme? Fakt? FAKT??? Doteraz neverím... 4. séria - FREAK SHOW (20%) Toto je asi moje zbohom kedysi geniálnemu seriálu. Bohužiaľ Freak Show je príklad totálneho vyčerpania nápadov. Jessica Lange hrá po štvrtý krát tú istú postavu. Akurát teraz je okorenená komicky hrozným fejkovým "nemeckým" prízvukom. Postavy (s výnimkou Kathy Bates a Emmy Roberts) nemajú žiadnu psychológiu. Sú to len jednorozmerné karikatúry. Príbeh, ak tu niečo také bolo, je len sledom deus ex machina zvratov a samoúčelných šokov. Kam sa podela psychológia a história postáv z Murder House a prepracovaná meta-kritika spoločnosti zo záveru Asylum? Nič také tu nie je, len exploatačná posadnutosť nechutnosťami a morbiditou. Najsmutnejšie je, že 83 rokov starý a cca 60 minút dlhý film Freaks má lepšie napísané a zahraté postavy ako táto 650 minútová monštrózna prehliadka tvorivej vyčerpanosti.