maxxxim

Skvelá paródia mafiánskeho prostredia, ktorú majú na svedomí známi bratia Coenovci. Vtipne vykreslené postavy, rovnako vtipné dialógy, zaujímavá zápletka. To všetko podčiarknuté suverénnym výkonom hlavného hrdinu "Newman-Eastwood - ovského typu". A síce, ani jedno slovo nepadne zbytočne, každý jeho počin má za následok menšiu katastrofu pre jeho okolie, z každej situácie dokáže vyťažiť maximum a nikto celkom netuší čo sa práve deje. ,,Co tady děláš?" "Procházím se." "Neprozrazuj víc než musíš!" "V dešti." Zábavné od úvodu až do samotného záveru, bez hluchých miest a tupých viet.

Ako by sa opýtal Štefan Hríb: ,,Kde je IQ, kto ho má?" "Ja ho nemám, ja ho nemám, má ho niekto iný."

Najjvyššie hodnotenie už len za snahu vyrovnať sa s minulosťou a poukázať na jazvy vlastnej histórie. Zastúpenie širokého spektra ľudských pováh, zamotané osudy a dôveryhodné herecké výkony na pozadí dejinných udalostí 30-40. rokov minulého storočia. Kedy sa dočkáme podobného pokusu u nás? Jaj už viem, keď budú dopozerané a zreprízované Paneláky, Domové zástavby, Vypatlané, Ordinácie, Polovypatlaní a ďalšie seriáliky a filmiky rovnakého či podobného razenia.

Asi takto to vyzerá, keď sa Česi odklonia od svojho štýlu. Potom to chutí, ako sója bez sádla u strejdy McDonalda.

Grizzly zabijak času je hrubozrnná trotlovina. Prečo dostal tento cejch, načrtnem tu a teraz. Už prvá scéna ma fatálny dopad na divákovu psychiku, mláďa medveďa pyskatého lat. melursus ursinus je vraj prejdené jeepom riadeného partiou teenagerov. Ok môže byť, ale o týchto medveďoch je známe, že sa nechávajú ako malé nosiť na chrbte matky, takže to by potom znamenalo, že tá bola pre pána boha vcucnutá do motora, alebo teleportovaná za kopec. A zároveň to vysvetľuje nasledujúce problémy s prevodovkou a ku koncu aj s celým autom, keďže tieto medvede majú pomerne hustú a dlhú srsť, ktorou dokážu narobiť paseku, ako sme sa mohli presvedčiť v niekoľkých scénach. Mladíci sa snažia naštartovať jeep, no bezúspešne, keďže chlpy veľkej medvedice rozžula prevodovka. Aby sme si utvrdili pojmy, pohybujeme sa na rozmedzí Panónskej panvy a Podunnajskej nížiny, čo môžeme vyčítať z lužnolesovitého porastu, z ktorého kde tu vykúkne medvedia hlava, aby sa zase nepozorovane stratila v dave. Kto by vedel odpovedať na otázku, čo robí medveď v prostredí, kde by priemerný človek (nechcem privodiť niektorým divákom zbytočný tlak resp. stres) očakával maximálne konipáska alebo jedného hada a nie megamedveďa? Parta sa ocitá na dne akejsi sopky, no vzápeti je na kopci, hoci auto je nepojazdné, vysvetliť sa to dá, pri troške šťastia ste otočený do izby a nevšimnete si to, ale ak nie, tak nastáva druhý paradox bezvýchodisková situácia je vyriešená tuposťou režiséra. Odbehy jednotlivých členov posádky auta do pralesa tvoreného prevažne vrbinami a osikami sú pôsobivé, hlavne keď nesú otcovi Fura indíciu do veže, aby sa potešil. Tou je montpáka, pravdepodobne ide o relikviu nedoziernej ceny, keďže ani jeden nedá na ňu dopustiť, hoci v deji nezohrá žiadnu významnejšiu úlohu, čo je taktiež pozoruhodné. Koliduje to nielen so zdravím rozumom, ale hlavne s faktom, že najprv ju nesie jeden typ do lesa a potom s ňou behá druhý typ polmaratón po dne krátera. K udalosti v temnom vrbinovom lese sa musím vrátiť, hoci nerad. Typ s posolstvom sa vydáva na cestu dlhú neuveriteľných 15 tisíc metrov čo je približne asi 15 kilometrov so slzami v očiach a montpákou v ruke, vraj to zabehne. Ale nezabehol, pretože dovtedy spiaci obor medzi retardovanými medveďmi zapína mód echolokácie a ide po korysti. Tá sa medzitým dostane k starej chalupe, kde observuje pytliacke náčinie, cez pasce na myšiakoch až po klepce na kone, oštepy, halapartne a spústu ďalšieho, no netuší, že čosi prihlúpä mu dýcha na nohy. Začína fajt mimo domu, sprvoti chce neborák újsť, ale to sa mu nedarí, zaraz je dolapený medveďom znásilňovačom. Toto je jeho pravé meno, keďže v jednej z úvodných scénok sa vám naskytne pohľad v živočíšnej ríši jedinečný a síce šelma si hravo vyhrnie chlpy na nohách a lítkami pritiahne svoju obeť do krovia, kde spácha trestný čin proti ľudksej dôstojnosti a zase ju vráti do obehu. Ale aby som neodbočil, vráťme sa k typovi čo práve bojuje s medveďom z úplne iného filmu, ten mu nič nedaruje a jedným úderom laby ho posiela cez celú mapu naspäť na resp. Tam sa oklepe zodvihne montpáku a letí naspäť do tábora. Zvestovať novinu, že nikde nebol, lebo ho stopol medveď. Ten prezieravo stráži hlavný ťah do tábora pri prašnej ceste v chrastoch sedí a čaká na niekoho z tlupy. Nakoniec má recht, priam do nálabia (ekvivalent náručia) sa mu dostane druhý typ, keď sa snaží vyliezť po strmom svahu idúc pohľadať pomoc resp. handru na utretie montpáky. Ďaleko však nedojde, keďže si ho počkal medveď hosťujúci z divadla Na zábradlí. Ten ho prinúti, šmyknúť sa po riti naspäť do kempoviska. Aby som neopomenul vizuálnu stránku boja, tá je vždy umocnená červeným pruhom naprieč obrazovkou. Pravdepodobne malo ísť o znázornenie brutality a krvilačnosti s akou medveď bojuje, ale prevedenie zaostáva, keďže asi dva razy sa stanete svedkami, ako je na kameru nalepená červená samolepka v tvare písmena z, pravdepodobne neboli prostriedky na vyrobenie triku. Tvorcovia zvolili strašne lacnú variantu. Pomaly sa dostávame do finišu, ešte mi však nedá pristaviť sa pri pozoruhodnom úkaze a to tom, že medveď hoci je nasrdený ako blázon, vždy odchádza zo záberu. Pýtal som sa viacerých ľudí, či sa s tým už stretli, že či nevedia kde je, prípadne čo je s ním, ale nikto nevedel, kde stále chodil, z ničoho nič sa stratil a zase objavil. Akoby sa nemohol dostať z menu a vrátiť späť do filmu. Asi najviac mi však u neho vyhovovala ochota pracovať a pokojná povaha. Final fight nenechal na seba dlho čakať, zástupkyňa nežného pohlavia sa rozhodla zobrať imbecilitu do vlastných rúk a v noci, ktorá bolá tmavá, sa preemotivovaná vrhla do boja proti medveďovi. Aj ona zavítala do opusteného domu, kde pripravila dômyselnú pascu, ktorá vyšla. Medveď bol vlákaný do domu, kde bol následne zamknutý prefíkanou dievčinou. Medveď búšil do dverí ako divý, no nikto ho nepočul. Napokon prichádza na pomoc dievčine aj posledný z partie, ale ako sa ukáže neskôr asi za pol minúty totálne zbytočne. Dievčina sa zichruje, uzmaknutého medveďa si drží od tela vykutálenou fintou. O dvere chajdy oprie velocyped s úmyslom, že keby sa aj medveďovi nakoniec podarilo preletiť cez dvere, odrazu by nasadol a zastavil by sa niekde inde. Lež nestalo sa, medveď rozbil dvere a následne aj poledných preživších z onej partie, kameraman nalepil poslednú samolepku a išlo sa spať.

Aj keď Colina Farrella vcelku nemusím, hodnotím 80 %. Obstojné herecké výkony, zápletka, kde tu nejaký fŕk, ale čo je pozitívne a čo spôsobilo 4 - hviezdne hodnotenie je určite prostredie, v ktorom sa dej odohráva. Staré domky, uličky a námestia spolu s nádherným počasím vyvolávajú zvláštnu atmosféru kľudu a pohody, ktorú v inom filme ťažko nájdete, hoci je film niekedy poznačený bremenom doby (násilné scény nesmú chýbať asi v žiadnom súčasnom filme) v konečnom dôsledku ide o dobrú investíciu vášho voľného času.

Film je mŕtvy, film zostáva mŕtvy, vy NEMCI ste ho zabili. Ako sa utešíme?

Oplatí sa vidieť.

100 % — ׀ ׀ — Kangaxx

54 minút a pár sekúnd mi trvalo, kým som pochopil, že tento film je treba vypnúť a poslať do zatratenia. Dej predvídateľný, situácie nereálne za všetky treba spomenúť fight medzi malým orofarom a sestrou v zľave (mimochodom Pf Pounder to v mníšskom rúchu seklo ako Rambovi vo fraku), zápletka neoriginálna. 54 minút, 54 slov.