maxxxim

Ako dobrá oddychovka určite nie, ako dobrý fail určite áno. Ešte príbeh čuráčivky bergamonovej a námety z ríše zvierat spracované vo formáte 3D + 3Nuda by sme mali úspešne za sebou.

Mmmm.

Zrcadlo nenávisti aneb Kocour v čižmách po moravsku. V tomto kúsku nevyšlo autorom asi nič z toho, čo pôvodne zamýšľali. Azda až na rafinovaný spôsob popravy jednej z obetí. Tá dostala megapuchíř potom čo sa zašprajcovala s párom čézetpé (Čeljabinské gumárenské závody) o veľkosti 58 v posteli, z čoho následne chytila na hlavu a zomrela. Mal som dojem, že dejová línia sa odohrávala v rovine fantasmagorických preludov za striedania pseudohalucinácii, v ktorých dominovali zábery "zoomujúce" gigantizmus ortopedickej pomôcky. Keby ju recyklovali, získali by dva nafukovacie člny, 20 párov pneumatík na celý seriál veľkej ceny či nepreberné množstvo pršiplášťov. Prostredie tv-inscenácie tiež nedodalo na hodnovernosti snímku a ak pripustíme, že malo ísť o krimi, tak čo potom v príbehu hľadali tie topánky a s nimi súvisiace žlté zábery navodzujúce atmosféru starých čias. Až tak starých, že snímok môže konkurovať najslávnejšiemu filmu Karla Zemana. Trhavé pohyby topánok a šialené ručanie obete pripomínajúce scény bitiek z konkurenčného snímku dodávali deju nádych komédie, ak nie paródie. Ide jednoznačne o štúdiovku s prvkami amaterizmu na každom kroku. Jediná hviezda za Rudolfa Hrušinského, ktorý dúfam nemal poňatia o čom je reč a hral si svoje.

Škoda slov.

Film si určite zaslúži najvyššie hodnotenie, ak opomenieme niektoré nonsensy, ktoré zasiahli do deja. Fail číslo jedna: Domorodci bežia za tulákom a nemôžu ho dobehnúť, hoci oni sú v prirodzenom biotope a beloch iba na návšteve. Jeden černoško (mimochodom všetci černoškovia sa mi javili ako megaleniví) dokonca odpadol počas behu, keď nestačil na rýchlonohého bieleho Keňana. Popritom dával grimasy typu nafúknuté brucho a vyplazený jazyk, aby mal divák predstavu s protivníkom akej asi kondície mal dočinenia. Fail číslo dva: Domorodci sa živia výhradne lovom a im sa podarilo nechytiť belocha na pár metrov, to snáď nie. Fail číslo tri: Červená žirafa. Fail číslo štyri: Mel Gibson asi odpozoroval precízne scény z tohto filmu, keďže polovicu myšlienok sme mohli uzrieť o polstoročie neskôr v jeho filme Apocalypto. V jednom sa však filmy líšia, určite nebudete mať možnosť zhliadnuť v Melovom počine scénu, kde sa domorodci preháňajú na bielom kabriolete na pozadí scenerickej prírody v domnienke, že sú mimo záberu. Megafail číslo jedna: Všetci bežia na kopec vrátane hlavného hrdinu, ten vybehne na kopec o dve tri minúty skôr ako prenasledovatelia, no on má času ako čečiny a neváha založiť veľký londýnsky požiar, ktorí zničil pol afrického kontinentu, pričom skáče od radosti a kričí zmyslov zbavený krupica špagát, krupica špagát. (Teda nekričí, ale určite by kričal, keby film nadabovali dabingové špičky spod Kamzíka, vďaka Pánu som videl originál verziu s titulkami top kvality.) Megafail číslo dva: Černoškovia počas pohrebného obradu na počesť zabitého spolubojovníka spievajú pohrebné songy, pričom menia tóninu akoby mali všetci základy missisipského blues v malíčku. Megafail číslo tri: Hlavný hrdina opäť zmyslov zbavený ( v jasných chvíľach je bezproblémový) uloví hada a následne ho konzumuje so šialeným pohľadom rozcuchaného bezdomovca, čo nasvedčuje tomu, že maratónec mal obrovské problémy vysporiadať sa so svojou luciditou. Nakoniec hostiny si odgrgne a vydáva sa na ešte strastiplnšiu cestu plnú strastí. Fail číslo päť: Beloch sa zachraňuje na vojenskej základni kolonizátora, no ešte predtým sa na znak neviem čoho na seba pozrú s černošským náčelníkom, pričom nezabudnú na zuckerblick. Na samotný záver sa hlavný hrdina uchyľuje do bezpečia vojenskej pevnosti a náčelník kmeňa sa ponáhľa domov na olovrant. Na druhej strane je však treba vziať v úvahu faktor času a síce, že snímok je starý takmer polstoročie a natočiť v rámci vtedajších možností film, ktorý by bol pútavý aj pre diváka dnešnej doby, nebolo určite vôbec jednoduché a nielen za túto snahu, treba dať plný počet.

Ja som videl iba tu a tam pobehujúcu Πču, ktorej by som da lza herecký výkon §.

Kvalitný dokumentárny počin, ktorý zaujme každého milovníka prírody. Žiadne rušíve elementy typu "žaludek tygra pojme až osm lidí, bez toho, že by se ti museli zout, medvěd vyňuchá lidské hovno až na 113 kilometrů, nebo veverka sibiřská je tak červená, že patnáct lidi v řadě není červenejších, tak toto v seriáli určite nenájdete a to je dobre. Len a len príroda.

Dal by som aj 5 hviezd, ale to by som musel byť hladný.

Hoci som dal 5 hviezd jedna epizódka si zaslúži s určitosťou 5*, ak nie metál. Reč je o časti venovanej chlapcom z piatej B, failom a patáliam typu vyšetrovateľ s chumáčom cukrovej vaty v krku, lúpežné prepadnutie v stredoškolskej kantíne, kradoško prepraviek či IT s ňufákom po obvode celej hlavy. Ale čo ma utvrdilo v presvedčení dať epizódke plný počet a ešte niečo naviac? Odpoveď sa ukrýva na inom mieste a síce v srdiečku a hlase jedného deduška. Pretože je to práve dedko, ktorý mi doslova vyrazil nielen zrak, ale aj dych. Héj dedko, héj dedko. Čo? Išli hudci horou, horou javorovou našli drevo krásnô na deduška, jásne. Prvýkrát zaťali, xicht mu vyťali, druhýkrát zaťali, baranicu vyťali, keď tretíkrát zaťali, dedka na kompletku vyťali. Už ho len obrúsili, postahovali opakujem postahovali mu hrany a nalakovali. K tomu korýtko a dvoch zajkov a príbeh je na svete. Jedná sa o otca prolhaného emigranta, ktorý obrátil na vieru nejedného farizeja, čoho dôkazom bude scénka s „beetleom“ v závere reportáže. Tento emigrant utiekol cez Juhosláviu do USA, no po správach, že v republike padla tyrania faraónov a že vzniká welfare štát, sa pod ťažobou svedomia, že utiekol z krajiny za dúhou, vracia domov do rodnej dedinky pod Tatrami, kde už na neho čaká tatko Kempetai, ktorý mu nič nedaruje. Jezu, jezu čo ti dám, keď nič nemám, dám toho naranča či citrónika, neboj sa. Možno by si niekto povedal, že aký krásny príbeh, ale ja sa priznám, že ešte nikdy som nevidel, aby drevené korýtko rozprávalo a ako by povedal Palo: „s prehľadom sráč jeden“. Dedko mal úplne zlé názory, no mohol ináč, keď vychádzajúc z Otázok leninizmu choval na zrkadielku dvoch gumených zajkov hrajkov, ktorí prísnym okom strážili teplo, atmosféru a totálnu stupiditu svetličky? Pri vyšetrovacích praktikách v rodinnom kruhu to jeden z pozvaných konfidentov nevydržal a pustil to priamo pod nohy nielen stola, ale aj ostatných členov skupiny, pričom mu nepomohlo ani zastreté zahováranie a obzeranie sa po strakách či kôloch. Ošipujúc sa, počúval a pritakával ďalšiemu vyšetrovateľovi s kontúrami A. Čikatila, ktorého zaujímala kubatúra štamprlíkov, ktorými ho jeho tetka počastovala v slávnej Amerike. Neveril, spočiatku neveril za toho šľaka, že dala a potom už viac nedala, ale čo mal robiť nakoniec podľahol a začal riadne veriť, že dala 1 pohárik a potom už nič. Dedko medzičasom dozrel, mráz ho poroztahoval, popučil, dohúkal a znovu zmraštil a keď sa už na neho vykopal, vypľul ho cez komín rovno do izbičky a neverili by ste, aký špica kus sa z neho vykľul. Ten Ti mal prehľad, tam vedel, to videl o tom počul, tu vymenoval, to nespomenul lebo mu štáb prešpikovaný ŠTBákmi hrozili oprátkou, tam nachystal a nedal, no proste paráda za všetky drobné. Postupom času sa začal pitvoriť v systéme zdravotnictva nielen v Československej socialistickej republike, ale čo je hlavné v Spojených štátoch amerických. Pre pána Boha len dúfam, že sa nevyjadrovali k otázke o ktorej mohli vedieť tak maximálne to hovno, čo tam pod stolom zanechal jeden z tých vyšetrovateľov USSR KGB. Nakoniec svoj prehľad potvrdil na dvorku, kde sa vydali všetci vyšetrovatelia aj s televíznym štábom, potom ako ukončili posedkávanie v kuchynke. Stredom bodom pozornosti sa razom stal susedovho otca syn alias kamarát navrátilca, o ktorom bola reč v úvode. Beetle nesúc si na hlave úľ sa pristavil pri komisii a spustil, že synátor bude dobrý komunista naisto zaprisahával sa chrobák, problém je len v tom, že asi sa už nevráti, čím Beetlejuicovi padol sen, ale podľa dedka za horúca tepaného nebolo všetkému koniec a tak spustil: „A ti fanna napíš tomu chumajovi, nech nedáva nič na americkú propagandu a nech sa bez obáv vráti do vlasti, kde bude žiť, ako každý druhý občan v republike.“ Tak túto pasáž museli deduškovi napísať na ľudovom komisariáte kultúry na objednávku, pretože tuhô pochybujem, že kým mu príslušník nemieril na brušnú slezinu revolverom, tak sa nestretol s týmto pojmoslovím obsahujúcom termíny ako občan, sloboda, vlasť a podobne. Nakoniec ešte všetkých v republike uistil, že synátor sa nemá naozaj čoho báť, pričom poukazoval na fakt, že jeho potomok je už doma 4 mesiace a nič sa mu zatiaľ nestalo, to je pravda, keďže bol zatiaľ v ochrannej karanténe, vrámci ktorej prebiehalo zbieranie materiálov a usvedčujúcich dôkazov so zámerom pochytať všetkých, ktorí len na moment zapochybovali o najdemokratickejšom režime od Uralu na západ. Tak sa všetci rozlúčili so slovami, že radšej budem žiť tu v kriminále, ako v USA v tom prekliatom slobodnom svete, zapálili dedkovi zemľanku, pustili psov, dedka vševedka zabásli a išlo sa do strižne v Mlynskej doline, teda až na dedka vševedka ten šupom úzkokoľajkou smer Soloveckij Lager Osobogo Naznačenija tak na tri roky natvrdo.

Hviezda za snahu autorov relácie pozdvihnúť niektoré zložky národného hospodárstva po polstoročí "strádania", ako napríklad potravinársky priemysel, poľnohospodárstvo či drevospracujúci priemysel. Republika sa rozbiehala a tak sa stalo, že v obchodoch nebolo "ničeho" a kto chcel ako tak omastiť bruško, musel do kolesa šťastia, ktoré dokázalo vykúzliť hanblivý úsmev na perách nejednoho dospelého diváka pri myšlienke, ako sa bude venovať svojím cukrovinkám po návrate domov (inak povedané ako si ich dá). Áno, prečo to nepovedať nahlas, boli to práve "oné" čierne špice spomedzi laskominiek doby šušťákovo-krikľavej, o ktoré išlo súťažiacim v prvom rade. Kto si odniesol do rodnej obce nebodaj celé balenie tých hnedých potvoriek, bol najšťastnejší jedinec v republike a ostatní mohli utrieť hubu a tíško závidieť. Nezazlievajme autorom, že nemali na normálne ceny (Normálne v ponímaní vyspelých západných demokracií znamená, že výherca dostane hotovosť, auto, dovolenku a pod. a nie žobračenky, ktoré dokázali vytrhnúť človeka zo spárov hladovej doliny na pár dní a v prípade tých maškrtnejších na pár minút.) a obdarúvali žehličkami, práčkami, tv prijímačmi, chlebníkmi, pohármi atď., jednoducho sa snažili zaceliť jazvu, ktorú zanechal predošlý režim nielen na telesných a duševných schránkach svojich otrokov, ale hlavne v domácnostiach aj po vzniku samostanej Slovenskej republiky. Azda nadosmrti zostanú v pamäti každého z nás nezabudnuteľne milé, ba v niektorých momentoch až posvätné brepty typu: pre porazených vyberám čierneho (čiiieeerny ako úhoľ) princa a ja idem domov, alebo pre deti kapustu a papuče. Inými slovami povedané riadne úbohá relácia s úzkoprofilovým tovarom na sklade.