Legenda o lietajúcom Cypriánovi

Ďalší slovenský pokus s niečo viac v našej kinematografii a zase fiasko. To už nie je možné, ďalší sľubne vyzerajúci projekt a opäť spackaný hlavne kôli scenáru a neschopnosti vyrozprávať príbeh. Z trojice Cyprián, Jánošík a Bathory je ale Lietajúci Cyprián natočený najlepšie. Vizuálne celkom pútavé, režisérsky znesitelné, hudba a ozvučenie fajn, prostredie danej doby fajn, kostými fajn a dokonca aj niektorý herci fajn. Škoda len zase príbehu, ktorého scenár treba prepísať, zjednodušiť, vypustiť zbytočnosti, pritvdiť na správnych miestach a dať tomu nejakú lineárnosť, aby to diváci pochopili. Ja som polovicu filmu ani nevedel o čo vlastne ide a to je zle a čo som počul a čítal nie som sám. No som rád, že film vznikol, hanba to nie je, ale do sveta by som Cypriána nevydával. Treba na Slovensku viac podobných projektov a pokusov, snáď to raz príde a natočí sa u nás plnohodnotný celovečerák, ktorý bude znesitelný aj zahraničnému divákovi. Cyprián zatiaľ dostáva odo mňa snáď zaslúžených 50% (30.01.2011)

Mám rád mníšske chorály, no ich neustále a dosť hlasité použitie pôsobilo na mňa rušivo. Herci boli fajn, aj kulisy, no stále ma to nútilo porovnávať s Menom ruže a bohužiaľ celková atmosféra je neporovnateľná. Možno keby dej nebol roztrúsený. No v tých rokoch sa v kláštoroch toho veľa neudialo a tak, keď chceli oživiť fádny život, mali tam niečo vymyslieť. A stavba krídel veľa vzrúša nepriniesla.. (05.01.2011)

,,KDE TO VLASTNE SOM?“ ,,U NÁS.“ ,,TO VIDÍM. ...A ČO TU ROBÍTE?“ ,,ŽIJEME.“ __ Akýže to trpký osud stíha naše novodobé ,,veľkofilmy“. O Cypriána som sa pokiaľ nevstúpil do kín vôbec nezaujímal a dopredu som vedel, že to bude prepadák (boli ním aj Bathory a Jánošík, lenže mali aspoň návštevnosť) a moja nepríjemná veštba sa aj vyplnila. Táto skutočnosť je o to horšia, že sa ním stal naozaj neprávom. Ak by som mal Solčanskú porovnať s Jakubiskom a Hollandovou, tak napriek tomu, že všetky filmy majú u mňa 4*, je u mňa ,,poletujúci mních“ jednoznačným víťazom a vo svojej podstate ,,najväčším filmom“. Vďaka svojej komornosti netrpí snímka smiešnou a vnútenou okázalosťou, čím sa len zvyšujú jej umelecké ambície. Dokonca aj scenár tu má pomerne hutnú podobu a aj napriek početným retrospektívám nijako nevybočuje z ciest rozprávania. Spomínaná stagnácia tempa je tiež myslím absolútne prirodzenou a chcel by som vidieť režiséra, ktorý by vedel ničím nerušený život za nedotknuteľnými múrmi kláštora výraznejšie oživiť (scéna so snehuliakom je na popukanie). V kontexte tak len o niečo premrštenejšie vyznieva (pred)finálna pointa, akoby požičaná z ktorejsi epizódy latinsko-amerických telenoviel. Naozaj dychberúcou je vizuálna stránka, ktorá je absolútne ROVNOCENNOU tomu najšpičkovejšiemu vo svetovej kinematografii a tak nádherné obrazy som doteraz nevidel ani u uznávaného ,,maliara filmového plátna“ pána Ridleyho Scotta. Dokonca by som vedel vysloviť názor, že spolu s Johnstonovým ,,Vlkodlakom“ je Cyprián najlepšie výtvarne spracovaný film roka! Divák však ostáva oslovený aj celkovým technickým spracovaním a vskutku vydarenou hudbou. Film teda jednoznačne patrí medzi to najlepšie, čo u nás v posledných 10 ba aj viac rokoch vzniklo. Quo vadis, slovenský film? P.S.: Kam sa vyparil Latinák? (254. hodnotenie, 40. komentár k filmu) (04.12.2010)

Obrovské sklamanie. Keďže, dané miesta som navštívil, naša história ma zaujíma, kresťanské morálne hodnoty podporujem, čakal som niečo, čo ukáže jeho osobu, jeho život. Bolo tam veľa nepríjemných retrospektív. Môj dedo to ani nevydržal dopozerať a povedal, že si mám zobrať preč toho Cypra. Marko Igonda a Kristína Koprdová sú skvelí herci zaslúžili si lepší scenár. Slabé dialógy tam boli a film bol veľmi temný. To, že dopadol tak, že sa upísal Bohu a chcel odčiniť hriechy a zomrel pri pokuse vyskúšať lietajúci stroj mi nevadilo, trocha to korešpondovalo s legendou, ale predsa nič nové nepriniesol, nebavil, nezaujal, neprekvapil, dejovo zlyhal. Za tento celoslovanský počin, urobiť niečo spolu s Poliakmi, Čechmi, či myslím Rusmi tlieskam aj za krásnu pieseň od našej interpretky, ale režisérka tu zlyhala. Snáď to niečím naši odčinia. (06.01.2012)

Po dlhšej dobe kvalitnejší slovenský film o duchovnej premene človeka, z prostredia kamaldulských mníchov na severovýchode Slovenska (Pieniny - Červený kláštor). Zaujal ma svojim kresťanským posolstvom a jasnou výpoveďou o obrátení a víťazstve ducha nad hmotou, ale napriek tomu má ako "historický veľkofilm" niektoré nedostatky. V prvom rade v scenári príliš vyniká (navonok originálna ale historicky nepravdepodobná ) subjektivita autorky. Myslím, že dostatočne nevyužila potenciál, ktorý sa jej núkal v takom zaujímavom námete. Príbeh nazvala síce legendou, takže by sme mohli odpustiť faktografickú nepresnosť, ale zbytočne sa uchýlila k prílišnej fiktívnosti. Výrazne mi to vadilo napr. aj pri stretnutí Romualda Hadbavného, kamaldulského mnícha, prvého prekladateľa Svätého písma do slovenčiny s vtedajším nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským. Akoby chcela byť originálnou, priam až komerčnou - na úkor pravdivých skutočností (menovaný biskup práveže výrazne podporoval kamaldulov, vo filme to bolo naopak). Čo ma zaujalo bol pomalý, ale duchovne hlboký príbeh prerodu hlavnej postavy, jeho katarzia k novému životu, ktorý bol podávaný v dvoch meniacich sa dejových líniách. Vo svete plnom násilia (nekontrolovateľné pudy, vraždy, špina, hriech..), z ktorého prišiel - a vo svete za múrmi kláštora (ticho, pokoj, oddanosť, dôvera a služba Bohu), kde sa rozhodol ostať. Veľmi oceňujem herecký výkon Marca Igondu v hlavnej postave a vydarenú, takmer gregoriánsku hudbu Vladimíra Martinku. Je otázne, či súčasného filmového diváka, túžiacieho viac po vizuálnych efektorch a akčných nápadoch tento komorný príbeh zaujme. Pravdepodobne nie, ale Mariane Čengel Solčanskej sa po dlhšej dobe podarilo trochu pozdvihnúť úroveň súčasného slovenského filmu. A zato jej patrí uznanie. (07.08.2010)