jenerikku

Od Armanda Ianucciho, ktorý je hlavný autor Veepu, som si maximálne užil už jeho o dosť starší seriál In the Thick of It v britskej produkcii, ktorý bol pre tento seriál do určitej miery predloha. Veep s ním má viacero styčných bodov - ide o politickú komédiu s veľmi inteligentným, cynickým a často subverzívnym humorom. Zjavne je to ale viac kolektívne dielo (viac režisérov a scenáristov) a americká lokalizácia tomu dala celkom nový charakter. Vtipné je to minimálne rovnako, herci sú vynikajúci, dialogy skvelo napísané - u mňa plné hodnotenie.

Potešil som sa mojej obľúbenej Jennifer Jason Leigh, ale ako celok sa mi to zdalo zľahka disneyovské a zbytočne rozťahané. V poslednej dobe doma pozerávame seriál Deadwood a nevyhli sme sa určitému porovnávaniu, z ktorého tento film vychádza ako detský kamilkový čajíček...

Film, ktorému nemám čo vytknúť. Uveriteľné, ľudské, romantické... silné.

Plné unavených klišé, scénaristických nelogickostí a zívanie vyvolávajúcich riešičiek rodinno-psychologických problémov hlavných postáv. Nebyť mojej obľúbenej Southern Gothic témy a obstojných hereckých výkonov, možno by som tých osem epizód ani nedopozeral. Posledná epizóda sa dala zostrihať na zhruba 10 minút, vrátane meganudnej naháňačky v Carcose, ktorá mala pravdepodobne predstavovať napínavý klimax. Tunajšiemu precenenému hodnoteniu vôbec nerozumiem, ale pri aktuálnych zahraničných seriáloch je nedostatok kritického odstupu zjavne pravidlom.

Krásny, citlivý, ale aj dosť melancholický a hlavne ku koncu emocionálne náročný film. Nájdu sa našťastie aj okamihy jemného humoru, blaženého priblíženia sa prírode a akéhosi existenciálneho zmierenia sa so svetom, ktoré pomáhajú vyrovnať sa s hlbokým smútkom prestupujúcim tento film. Klobúk dole pred skvelou Martinou Gedeck, na ktorej vlastne všetko záviselo. Na rozdiel od väčšiny komentátorov: a) som sa ani chvíľu nenudil (nevidím najmenší dôvod – ide o plnokrvnú, miestami až drásavú drámu), b) mi ani raz neprišla na um tá čudne racionalistická (a aby som bol úprimný, IMO trošku primitívna) interpretácia, že je dotyčná psychopat a hotovo... lepší prístup, ako si tento film nepustiť pod kožu a nič si z neho nevziať, si vlastne ani neviem predstaviť. Zaujímavý komentár: Aleister.

Ambicióznejšie pôsobiaci začiatok ma navnadil na čosi zaujímavejšie než to, čo bohužiaľ nasledovalo - remeselne zručne, ale beznádejne konvenčne predstavený románik starca a mladuchy v akosi plytko poňatom rúšku "krásy" stotožnenej s "vysokým" umením a patrične vysokou spoločnosťou. Pachuť gýča a konformizmu mi nedovolili sa s dejom emocionálne stotožniť. Koniec by to zachraňoval o čosi úspešnejšie, keby zostal pri cynickom vytriezvení a odpustil si predvídavé, nikam nevedúce sentimentálne dumy. Body dole u mňa išli aj za slizkého Jima Sturgessa a iritovala ma aj trochu Disney realita akéhosi nešpecifikovaného "kontinentálneho mesta," očividne pozliepaná zo záberov z väčšieho počtu európskych miest. Morriconeho hudba a kamera sa mi naopak páčili.

Tragický životný príbeh, ktorý však sama o sebe rozpráva tak silná žena – ktorá je súčasne pragmatická, bohabojná, a presvedčená o sile mágie – že sa slzičkovému sentimentu úspešne vyhýba. "Čakám na Misu, kedy si po mňa príde... ale vidím, že sa neponáhľa, a nech je boh so mnou, ani ja sa neponáhľam," hovorí stará rozprávačka tohto retrospektívneho príbehu, ktorá sa vo svojom dedinskom dome obklopila mačkami a rada si dá pohárik, lebo "po treťom je mi všetko tak jedno, a tak pekné." Body navyše: film mal svojho etnológa.

Komentár užívateľa Jansen obsahuje zhruba všetko, čo by som k tomu povedal aj ja. Predovšetkým tie opakujúce sa 'hudobné motívy' (debilný gýč, podľa mňa) mi naozaj prekážali. Ale tá hlboká absurdita nebola celkom samoúčelná a možno mala v sebe aj viac potenciálu, než sa podarilo vyťažiť. Škoda.

Najpopulárnejšia hláška: "Sad ću da te karam." (Bata Živojinović) Bod navyše oproti ostatným hodnotiacim dávam za: a) neprestajné žranie všetkých ženských postáv, b) Šteficinu svetaskúsenú kolegyňu v podaní Miry Furlan, z ktorej som umieral od smiechu... ("možda sam primitivna, al' frajer ti je glavna stvar u životu!")

Toto je podľa mňa poriadne off, žeby sa aj Tarantino nejakým svojím spôsobom disneyfikoval? Predpokladám, že to mala byť v tom nejakom druhom či treťom pláne kritika otrokárstva a rasizmu, čo je síce za každú pochvalu, ale spracovaním je to bohužiaľ nadmieru schématická a patetická karikatúra, ktorá nenecháva žiaden priestor pre rozmýšľanie - všetko je naservírované tak hotové a prepiate, že ma to vlastne otravuje. Čo sa týka Tarantinovho prvého plánu - humor & násilie - ten vďaka úplnému zlyhaniu druhého plánu tiež pokrivkáva, všetko je síce, ako sme si zvykli, ale nejak to tentokrát vyznieva ako samoúčelný violence porn. Herci boli OK, ale pachuť na jazyku mi príliš nezlepšili...