WugWugs

Môj osobný talizman s esenciou dobrej science fiction, antihrdina komixových pif pif s lacnými farebnými superschopnosťami. Až poetické prelínanie vedeckej myšlienky, jej domýšľania, s osobnou, romantickou aj spoločenskou rovinou. Áno, značnú časť dojmu tvorí práve Michael Nyman.

Mám rád hudbu v pohybe. Nikdy som sa riadne nestotožnil so strnulou konvenčnou pózou, ktorú držíme vo filharmónii aj pri tých najemocionálnejších pasážach. S filmami je to o dosť lepšie, vizuálny vnem dodáva zážitku s hudbou tú správnu mieru (aspoň) pocitu tela a pohybu a uvoľnenia. Fontána to robí dokonale, takže mnohí majú pocit, že sa ich tou silnou dojmológiou snaží akosi oklamať, nahovoriť im, že je v nej viac ako len krásne farebné obrázky sprevádzané klasickou hudbou - a bránia sa pred predstieranou hĺbkou. Keď chcem hľadať pravdu, alebo čosi podobné, siahnem po serióznej vedeckej štúdii, nie po filme. Pritom myšlienka-podobenstvo Fontány je jednoduché, aj keď používa staršie výjavy a súvislosti, zachytáva práve 20.storočie - ukazuje náboženstvo hviezdneho prachu - z hviezdneho materiálu sme všetci zložení, a ním sa naše súčasti raz znova stanú; zatiaľ sme však dobrým hnojivom života, čo príde po nás.

Hmatateľná atmosféra a mysteriózno, nechám sa pohltiť a uhranúť (to je to správne slovo). Na nejaké vysvetlenia už dnes kašlem. Nepotrebujem ovenčiť celok filmu efektnými sloganmi v štýle Fight Clubu a pod.

Kráľ bizarností. Kto vydrží dlhšie ako 15 minút, toho prekvapí návšteva Q v celej svojej mŕtvolnej nahote.

Filmový film. Rozprávanie obrazovou rečou, nie slovom. Netvrdím, že vo filme by sa malo skôr ukazovať, ako hovoriť a vysvetľovať, ale Kieslowského filmy sú dobrý príklad takéhoto prístupu a umožňujú pochopiť ten rozdiel - a silu filmového jazyka. Neviem, čo sa kedy kde v akom filme hovorilo, ale na úvodnú scénu z Modrej nikdy nezabudnem. https://www.youtube.com/watch?v=o6DSGZZn-Ac Kubrick: "...in this book of screenplays by Krzysztof Kieślowski and his co-author, Krzysztof Piesiewicz, it should not be out of place to observe that they have the very rare ability to dramatize their ideas rather than just talking about them. By making their points through the dramatic action of the story they gain the added power of allowing the audience to discover what's really going on rather than being told. They do this with such dazzling skill, you never see the ideas coming and don't realize until much later how profoundly they have reached your heart."