Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Dokumentárny
  • Animovaný

Recenzie (130)

plagát

Mlčanie Lorny (2008) 

Poznámka: Snímky Dardennovcvo sú vlastne modernými rozprávkami. Autori veria, že v postavách sa napokon prebudí cit pre dobro.

plagát

Ďakujem, dobre (2013) 

Keď peklo zapustí korene v každodennosti - a ľudský faktor nekladie odpor a bez výhrad ho prehlbuje. (Škoda tej stopáže.)

plagát

Pozdní závěť (1995) 

Skvelá nebanálna komédia, ktorá patrí medzi to najlepšie z filmov s explicitným humorom.

plagát

Tri dcéry (1967) 

Súboj diskurzov a individuálnych svedomí postáv. Namiešané presne, ako zo života. Krásny ľudový nápev je slušivou bodkou k tomuto výbornému slovenskému filmu. :)

plagát

Requiem (1998) 

"Všetko, čo mám rád(a)."

plagát

Život Adéle (2013) 

Zostáva pre mňa tajomstvom o čo išlo tvorcovi tohto snímku. Adélin život sa totiž pozostáva najmä zo všade prítomnej podprahovej erotiky, a tam sebaobjavovanie hlavnej hrdinky zrejme končí. Adéle navyše zhruba 3/4 neúnosnej stopáže pôsobí krajne nesympaticky, z čoho možno viniť veľmi nepríjemnú kameru, ktorá sa z detailov na jej pootvorené ústa a tváre ďalších hercov dostáva len v časti erotických scén ...tie tým pádom pôsobia veľmi rušivo, oproti zvyšku filmu, ktorý je aspoň súrodný v tom zmysle, že trochu hlúpo nabáda diváka spoluprežívať Adéline radosti a strasti. Emocionálne sa film na diváka prenáša len vo fáze rozkladu milostného vzťahu, realizmus týchto scén považujem však za masochizmus zo strany režiséra. K žiadnej očiste z negatívnych pocitov totiž nedochádza... Život Adéle trpí na kopu ďalších neduhov - umelecké kruhy okolo Emmy pripomínajú karikatúru, či už sú to "zainteresované" rozhovory o umení, alebo samotné kulisy v podobe obrazov, zlej práce s replikami, či zopár gýčových obrázkov zaľúbeného páru. Najčastejšie sa po filme v publiku skloňovalo "Prestrihať". Nejde než súhlasiť, viac než polovica filmu pozostáva z nič nehovoriacich zdĺhavých situácií. Snáď by bolo pre tento film ideálne, ak by fungoval ako jeho posledná hodina, no zo začiatku nahlúplosť zobrazených situácií diváka nedostane na rovnakú emocionálnu vlnu prežitkov Adele. ___ Prečo teda vytvoriť film, ktorý sprostredkuváva napätie vzniku vzťahu, jeho priebeh a drásavý koniec? Rovnako neselektovaným spôsobom ako sa to deje v živote? A nič navyše? Milí diváci, nestačí Vám život sám?

plagát

V mene... (2013) 

Dôležitý príspevok do dosiaľ zriedka reflektovanej problematiky sexuality kňazov. Trefný obraz toho ako sa subjektívne vytúžený romantický vzťah stáva v celospoločenskom merítku negatívnym fenoménom, ktorý môže zapríčiniť až kolaps systému. Zhodnotenie a názor tvorcov na danú problematiku prináša kľúčová, trochu cynická záverečná scéna, ktorá sa ukazuje byť odpoveďou na presladlú gay love story. Scenárom žiaľ slabšie a formálne nevkusné. ... Spätne sa mi to obsahovo páči viac a viac.

plagát

Almayerovo šílenství (2011) 

Ako Akermanová povedala, nechcela natočiť psychologický film. Namiesto toho sa tentoraz vybrala cestou chladných, esteticky pôsobivých literárnych adaptácii (ako La Captive). Vrcholná epika, pričom samotná forma filmu vytvára novú významovú rovinu... Bola by to balada, keby na konci vystúpil žiaľ - v tejto snímke však všetky srdcia dávno zamreli a niet už aké putá spretŕhať. Pravda, osobné snímky Akermanovej prinášajú divákovi viac, ale človek na to takmer zabúda, keď vidí tú skvelú prácu prácu so svetlom... "Le soleil est froid, la mer est noire." Almayer

plagát

Šamáda (1968) 

Druhovo sa jedná o súrodenca Vardovej Štastia, akurát, že Cavalier na v podstate banálnu zápletku nejde cynicky, ako Varda, ale naopak príbeh sleduje z hľadiska Lucile (ktorej komediálna životná logika miestami spôsobuje, že divák spochybňuje jej duševné zdravie). Niektoré situácie ( SPOILER typu Pre krátkodobú spokojnosť vyšpekulujem dlhodobo neudržateľnú lež) vyznievajú extrémne krátkozrako, až to vyvoláva záchvaty smiechu, avšak práve tieto sebaklamy sú ako vystrihnuté zo života... Čo však vidím ako plus tohto civilnejšieho kritického stvárnenia témy, je, že satira nie je až tak explicitná, čo diváka nechá občas skĺznuť do pozície Lucile a vcítiť sa do jej rozpoloženia. Holt, všetci sme ľudia a nie každý vie, ako nájsť svoje šťastie. Eudaimonizmus je skrátka jediná hodnota, ktorú Lucile, okrem spoločenských konvencií, uznáva... V podstate je Deneuvovej postava v závere opäť raz úprimná sama k sebe a podľa toho aj koná. :))

plagát

Děti (1984) 

C'est pas la peine. V tom je to oslobodenie.