Illioplius

Kojot naháňa pštrosa a na kojota padne klavír. Kojot prichystá pre pštrosa pascu, no chytí sa do nej kojot. Kojot ide po pštrosovi s nejakým obrovským strojom, no ten samozrejme kojota zatlčie do zeme, prípadne ho odstrelí niekam do vesmíru… A takto stále dokola, bez akéhokoľvek deja, to isté, to isté, to isté. Ak sa niekto dokáže smiať na každom jednom nepodarenom kojotovom pokuse o chytenie pštrosa, tak som na istých pochybách o jeho psychickom stave. Áno, občas je to vtipné, ale po čase už skôr pateticky nudné. Slabšie tri hviezdy.

Najviac ma zaujal historický kontext, ktorý v tomto filme hrá významnú úlohu. Vytlačenie európskych polyteistických náboženstiev kresťanstvom by si zaslúžilo väčšiu pozornosť, no prispôsobovaniu si dejín pre potreby komerčného snímku sa zrejme nevyhneme. Agora je veľmi zaujímavý film, a hoci k podobným historickým (veľko)filmom mám odpor, tento rozhodne odporúčam. Náboženské konflikty nie sú doménou minulosti, ale sú to sociologicky zaujímavé javy, z ktorých sa aj dnes môžeme poučiť. V Agore mi trochu prekážal Hypatiin nezáujem o tieto spory, ktoré vyvŕšili do zničenia množstva kultúrne a historicky významných dokumentov. Myslím si, že v skutočnosti (by) sa o spoločenskú situáciu zaujímala viac, lebo tá ovplyvňovala aj ju, Hypatiu, a nakoniec ju aj nezávideniahodne ovplyvnila.

Žiaľ ma nezaujala ani téma (balet), ani príbeh. A je to hlavne logický nedostatok, ktorý tomuto filmu vyčítam – Nina sa síce mohla rozdvojiť psychicky, nie však fyzicky. Celú dobu sa pozerať na trénovanie nejakého baletného vystúpenia, v ktorom ja nevidím krásu, poprepletané nezmyselnými psychopatickými stavmi a smiešnymi pokusmi o strašidelnú atmosféru – to ma za srdce nechytá. Otázka na zamyslenie: ako mohla Ninina matka vidieť jej ranu na chrbte (fyzický náprotivok Nininej psychickej premeny), keď jej zmenu na labuť nevidel nikto, iba ona sama ju cítila? Raz tú ranu má, raz ju nemá… je to na hlavu postavené.

Rozmýšľal som, či dať tri hviezdy, alebo štyri. Nakoniec dám iba tri, hoci z desiatich by som dal sedem. Niektoré veci mi na filme nesedeli. Zbytočne dlhý, zato celkom romantický, začiatok, ktorý bol na konci filmu len tak pár vetami vysvetlený. V skutočnosti však vysvetlený nebol, lebo mnohé podrobnosti boli podľa môjho názoru odfláknuté. Tú náhlu zmenu z nemého poloblázna na normálneho človeka som filmu neuveril. Taktiež som nepochopil dôvod Travisovho počínania na konci príbehu. Nehovoriac o tom, ako sa po poslednom telefonáte s jeho bratom a švagrinou na nich dvoch zabudlo, hoci diváka zaujíma, ako dopadli a dokáže sa vcítiť do ich situácie. Sebecké a nezodpovedné počínanie Travisa dokonca vyzerá ako šľachetné a správne. Mohol by som pokračovať ďalšími otázkami (trebárs prečo Travis v autopožičovni požadoval to isté auto), ale svoj postoj som snáď dostatočne objasnil beztak. Môj celkový dojem z tohto filmu je nadpriemerný, ale vážne nedostatky to na štyri hviezdy nepustia, tobôž nie na päť.

Toto dielo má bližšie k reklamnému spotu ako k dokumentárnemu filmu. Ani sa len nesnaží tváriť nestranne, čo je síce obdivuhodné za tú odvahu, no ako dokument sa tak veľmi zhadzuje. Tento film sa snaží objasniť súvislosti s uskutočneným „dúhovým pochodom“ na podporu homosexuality a presadenia niektorých homosexuálnych návrhov do slovenskej legislatívy. Odporcovia tohoto pochodu sú tu vykreslení ako bigotní katolíci, neonacisti a starí ľudia s malým množstvom vedomostí o homosexualite. Naopak, prívrženci pochodu boli znázornení ako mladí a otvorení ľudia, umelci a intelektuáli, a cudzinci z akože vyspelých krajín Západu, čo vnímam ako tendenčné. Táto zaujatosť je pochopiteľná, pretože tento „dokument“ je v podstate prostriedkom politickej propagandy. Mal som tú česť byť na premietaní filmu aj s fyzickou prítomnosťou aspoň dvoch organizátorov predmetného pochodu, takže sa dá povedať, že čiastočne vidím aj „poza“ film samotný. Z hľadiska technického mi ešte nedá nespomenúť často nekvalitný zvuk, konkrétne nezreteľné vyjadrenia niektorých účinkujúcich. Celkovo mi ten film nedáva žiaden dôvod na udelenie čo len jednej hviezdy.

Atmosféra je priam špičková, dej priemerný a celkový dojem dobrý, aj keď trochu rušivý. Animácia, nech už je akokoľvek umelecká, je pre podanie príbehu pre svoju neprehľadnosť nevhodná. Verím, že film môže osloviť milovníkov steampunku (nie, že by som ním nebol), no dôležitý je i obsah, nie iba forma. Napriek všetkému ide o jedinečné a nadpriemerné dielo.

Film, ktorý u diváka počas sledovania vytvára otázky typu „Ako to vedel?“, „Prečo sa to stalo?“, „Ako sa to stalo?“, „Prečo to tam je?“, „Aký to má zmysel?“. Napokon sa divák zmieri s tým, že niektoré veci tam skrátka nemajú logiku, alebo sú iba nepovedané, či už zámerne, alebo nie. Tak či onak, ja takúto chaotickosť neobľubujem. A neobľubujem ani nerealistické a naivné scény, ktoré v tomto filme ako-tak kompenzuje iba pekná mladá Francúzka. Dve hviezdy preto považujem za primerané ohodnotenie.

Nadpriemerne vtipný a milý animovaný film, vysmievajúci sa z akčných klišé, a navyše s veľmi charizmatickými postavami (škrečok Bizón, holuby, mačka Mica...). Milovníkom animákov a zvierat to určite môžem odporúčať. Oceňujem aj slovenský dabing.

Určite podarený minifilmík pre fanúšikov škrečka Bizóna z filmu Blesk. Vhodné zhliadnuť ako osvieženie po samotnom filme. Vtipné a zároveň pritiahnuté za vlasy ako vlastne celý Bizón. :)

Snaha natočiť film tak, aby si ho divák musel pozrieť ešte minimálne raz, aby ho pochopil, má jasné peňažné pohnútky (úprimne – myslíte, že toto priemerný americký divák niekedy v živote pochopí?). Nelogická pomotanina, plná ohňa, výbuchov, streľby a násilia aj ostatných druhov, ktorá navyše chce vyzerať strašne inteligentne a hĺbavo, proste odo mňa nemôže dostať ani len priemerné hodnotenie. Výstrel na vrchol rebríčka tu, na ČSFD, sa teda vysvetliť iba tým, že Počiatok je akčná blbostička, ktorá neponúka ani zamyslenie, ani vzrušenie, ani humor, ani osvieženie, ale iba výbuchy, spomalené zábery, rozpadávajúce sa budovy, katastrofické scény a pseudointeligentné kecy o ničom. Som presvedčený, že rovnako ako v prípade Avatara, ktorý hneď po uvedení v našich kinách vyletel kamsi do prvej desiatky rebríčka a teraz už nie je ani v prvých dvoch stovkách, tento film dopadne rovnako (teraz je august 2010). Detinské nadšenie z ohňa, dymu, nerozumnosti a DiCapria onedlho prejde a práve tak prejde aj päť minút slávy tejto akčnej popletenej splieskaniny.