Standito

Divný film, no v dobrom zmysle slova. So škandinávskou filmografiou mám takmer nulové skúsenosti, ale toto som určite nečakal. Nečakal som to, že tak, ako v jednej scéne dokáže film navnadiť nie práve najpozitívnejšie, tak v ďalšej dokáže rozosmiať, a to dosť zvráteným spôsobom. Hlavne preto patrí filmu výrazne nadpriemerné hodnotenie, i keď nejaký dlhodobejší účinok na mňa nemá.

Milujem ponurú atmosféru nočného mesta i schopnosť povedať obrazom viac ako slovami. Drive síce prvý atribút splňuje dostatočne, no práve audiovizuálna stránka je jediná vec, čo stojí za zmienku. O tej druhej časti to neplatí vôbec. Hlavná postava bez nejakého charakteru, rozpačito zahraná (s takým scenárom ani ináč slušný herec Gosling veľa nenarobí...), je nejak divne slaboduchá a vzbudzuje rozpačité pocity - nehovorí preto, lebo je to zbytočné (ako trebárs u Leoneho westernov či Blade Runnerovi), ale preto, že jednoducho nevie, čo povedať, takže o nejakej štýlovosti nemožno hovoriť. A keď už sa prehovorilo, tak to nestálo za nič. No a polovicu stopáže zahŕňajú statické zábery na prázdne Goslingove pohľady, alebo "teraz som veľký umelec". Slabá báchorka mylne ukrytá do artového hávu, pod ktorého trblietavým obalom sa skrýva len nudná prázdnota, vákuum, nič.

Z pôvodných troch zvyšujem na päť. Možno ma predtým zastihol v nie najlepšej nálade, možno som od príbehu čakal viac, než len schématickosť skrz-naskrz, ale ten Cameronov perfekcionizmus a detailný svet je na nezaplatenie a je tam to, prečo mám rád aj jeho predošlé filmy...

Načo trieť biedu, keď môžete mať vlastný hrad! Stačí zavolať pár známych a hurá do akcie. Vtipné. Princ vedec. Chytá blesky a je geniálnym vynálezcom vojnových strojov. Mohli spraviť pokračovanie (ako to u Verhoevenových filmov býva zvykom), kde by princ s týmito vynálezmi dobyl trebárs celú Európu. Takto má vyzerať stredovek, pretože je to drsné a pobehuje tam samá kurva? Pár veľkých plusov to však má - film, kde je hlavná postava hovädo bez zásad a zo začiatku naivná panenská princeznička (mimochodom vychovaná v kláštore) si to s ním s až radosťou rozdá pri prvej príležitosti, tak toto dnes v puritánskej Amerike nikdy nenatočia. Je to tak na 70%, tie nevyberané charaktery, verhoevenovská erotika (na rozdiel od iných filmov) a slušná atmosféra (no určite nie tak silná a ponurá ako v napr. Meno Ruže) ma bavia, ale film celkom často postráda dotyk s realitou a miestami je to nad mieru hlúpe.

Ako prostý rozum a odvaha stačia na to, aby bol pochybný systém porazený. Síce Jack skutočný boj nevyhral, ale v tom čistom, ľudskom súboji ostáva víťazom. Veľký Al zase raz exhibuje, ako už mnohokrát predtým. Som rád, že sa niekto venuje aj kontroverzným témam, ako to urobil Levinson.

Hollywoodska práčka na peniaze sa zase raz činila. A nie je tu NIČ, prečo by sa to oplatilo pozrieť. Teda pokiaľ vás nezaujíma, aké pekné efekty vedia za tie stámilióny v hollywoodskych štúdiách vyčarovať. Smutné na tom je, že sa človek ani nedočká zábavy, keďže od prvej minúty po poslednú je Čarodejov učeň schématický až na kosť a tam, kde by slušný režisér mohol čo-to zachrániť, Turteltaub predvádza iba neškodnú rutinu. Dva klady to ale má- ako uspávadlo to pôsobí dobre a konečne film, kde Cage nehádže jeho tupé uvedomelé výrazy (alebo sa mi to len zdalo?).

Darren, keď sa vzdá svojich exhibícií a nehrá sa na to, načo nemá (Fontána), mu to tuším ide najlepšie. Práve preto mám tento spomedzi jeho filmov najradšej.

"Proč neposloucháš skutečnou klasiku, jako Mozarta, Mendelssohna, nebo Motorhead?"

Veľmi pôsobivý zážitok. Nejde ani tak o herecké výkony (predsa len, kecá sa tak 20% zo stopáže filmu, keďže jeho sila je skôr v rozprávaní obrazom, ale aj dialógy stoja za to), nejde ani tak o dej, ktorý sa dá prerozprávať troma vetami. Hlavné posolstvo som pochopil tak, že "človek má bojovať za svedomie, bez ohľadu na vlastné následky". Snímok plynie pomaly a pokojne (čo, ako vidím, nie každému vyhovuje) až do samotného neodvrátiteľného záveru, no kvôli hypnotickým záberom kamery, panenskej prírode a Enniovi (ktorý je ako vždy kapitola sama o sebe) dokážem ťažko odolať. Na scénu, kedy veriaci domorodci spievajú chorál a bez bránenia sú popritom nezmyselne vyvražďovaní, asi nikdy nezabudnem. Vďaka režisérovi aj za to, že nič neprikrášľoval a dokázal sa vyvarovať pátosu. "Neměl ste na vybranou, Vaše eminence. Musíme pracovat v reálnem světe. Reálny svět je takový." - "Ne, my sme ho takovým, udělali... já jsem ho takovým udělal."

Nudný a nezmyselný film. Peckinpah sa asi snažil ukázať, že i medzi zločincami sa nájdu takí, ktorí majú svoju česť (čo tu už neraz bolo a bez všetkej tej samoúčelnosti). Ja mám akurát pocit, že režisér sa zasekol v inej dobe, že sa v tomto vyžíva, že tá nezmyselne vykonštruovaná akcia neslúži prostriedok, ale ako cieľ. A keby bola aspoň dobre natočená... od konca 60.tych rokov sa veľa čakať nemá, ale to vychvaľovanie? A vôbec, konanie postáv tak smrdí papierom, že nie som schopný preniknúť do tohto filmu.