Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Krimi
  • Komédia
  • Animovaný

Recenzie (212)

plagát

Vrana (1994) 

Pozerateľný, z vizuálnej stránky nijak extra príťažlivý o to viac ťaživý, ktorý dojme najmä svojou osudovosťou. Tú akoby stvrdzoval tragický osud predstaviteľa hlavného hrdinu (veľmi nádejnej filmovej hviezdy), ktorý filmu paradoxne zabezpečil vstup do klubu nesmrteľných. Pochmúrnosti exteriéru a nepriazni osudu kontrastuje sila večnej nehynúcej lásky a to jediné povznáša.

plagát

Voľný pád (1993) 

Na živote milujem predovšetkým tu rozmanitosť ........ každý deň ma naserie niekto iný!

plagát

Vertigo (1958) 

Vo svojej dobe nedocenený film, neskôr právom prehodnotený ako jeden z Majstrových najlepších. Pripravte sa na chutný emocionálny zážitok, ktorý bude s každým novým vzhliadnutím naberať na intenzite. Dokonalé oku lahodiace obrázky (impozantné scenérie mesta, úzasný exteriér, detailne naaranžovaný interiér, krásne nablýskané autá, monumentálnosť budov, upravené záhrady) sú vo vzácnej symbióze s nie menej dokonale navodenou atmosférou, takže aj keď sa zdánlivo nič nedeje, je pôžitkom film sledovať. Všetko pôsobí uhladene a tip top, Hitchcock sa so všetkým hrajká a tak pri čakaní na rozuzlenie si ani neuvedomíme, ako duchársky príbeh o jednej "láske až za hrob" pomaličky uplynie. Vyčerpávajúca hudba (ktorú vlastne ani nevnímate) nás do príbehu nenútene vťahuje a svojou nervnosťou nás akoby spájala so smútkom a bolesťou hlavných protagonistov. Všetky pasáže dejovej línie sú citlivo vyvážené a významovo plné a aj napr. po fingovanej smrti femme fatale nám režisér stále má čo ponúknuť, bez toho, aby oslabil silu príbehu. Neforemný a suchársky Stewart mi síce prišiel dosť afektovaný, no jeho prerod z pragmatického detektíva v posadnutého hafana a následne zlomenú trosku, je fascinujúci. Čerešničkou na torte je záverečný otáznik!

plagát

Tucet špinavcov (1967) 

Snímok často napodobovaný avšak nikdy neprekonaný, obrátil žáner amerických vojnových filmov naruby. Na rozdiel od dovtedajšieho trendu oslavovania hrdinských synov Ameriky v boji za víťazstvo, bol totiž Aldrichov film o ľuďoch, ktorí chceli vojnu iba prežiť. Nesmiernu popularitu tohto filmového hitu zabezpečil tiež originálny príbeh o netradičných hrdinoch, ktorý mohol byť fikciou aj historickou skutočnosťou. Alfou omegou bola dokonalá súhra pestrej zmesi hercov a precízne vymaľovanie ich postáv, odrážajúcich tak typickú rozmanitosť ľudských charakterov. To, že nemáme problém s ich identifikáciou svedčí o tom, ako hravo si s tým režisér poradil. Pri skupinových scénach nechal hercom voľnosť a odmenou mu bola ich spontánnosť. Kladom snímku je, že nedopustí, aby dejinné udalosti prevážili drámu príslušníkov trestného komanda, určeného k samovražednej misii v tyle nepriateľa, ale necháva naplno vyniknúť jej tragickosť. Film sa stal finančne najúspešnejším filmom roka a zachránil MGM krk, avšak jeho protiautoritárske a svojim spôsobom protivojnové vyznenie (nakoľko bol prvým, ktorý skryte narážal na americkú vojenskú prítomnosť vo Vietname) narobilo režisérovi nemalé starosti. Napriek tomu, že je príbeh neomylne zasadený do obdobia druhej svetovej vojny, totiž jasne reflektuje témy aktuálne v čase nakrúcania filmu tzn. individualizmus vs. kolektivizmus, rasizmus a ich význam v rámci vlasteneckej povinnosti vo vojne.

plagát

Taxikár (1976) 

Správaj sa k ľuďom tak, ako by si chcel, aby sa tie kurvy správali k tebe! Geniálny spôsob ako sa vyrovnať s frustráciou, depresiou a pritom ešte učiniť spravodlivosti za dosť! Bravo Roberto!!!

plagát

Štvanica (1966) 

Výbušný a napínavý, ktorý nikoho nenechá chladným. Strhne, pobúri a pohorší! I keď sa v čase svojej premiéry u kritiky nestretol s práve najvrelejším prijatím, film sa z hľadiska posunu Hollywoodu i americkej kultúry všeobecne javí ako zlomový, nakoľko trefne zobrazil aktuálne problémy Ameriky 60-tych rokov a síce narastajúceho rasizmu a násilia. Stal sa alegóriou jej kultúrnej dezintegrácie, ktorá nastala po vražde Kennedyho a v atmosfére ktorej padli tradičné právne a spoločenské inštitúcie za obeť politickej a morálnej dekadencii. Všetko sa točí okolo pretvárkou a predsudkami zmietaného južanského mestečka. Penn sa zameral hlavne na jeho zvrátenosť, avšak za cieľ si nedal len na ňu poukázať, ale plasticky ju zobraziť tak, aby mohla byť čo najúčinnejšie konfrontovaná s pointou celého príbehu vyzdvihujúcou morálny postoj človeka v kritických situáciách. Svojou nenútenou avšak pregnantnou sociologickou sondou sa mu to darí do takej miery, že Vás donúti zaujať postoj a myslím, že nebudem sám koho bude jeho pasívnosť znervózňovať a ubíjať. Presvedčivé herecké výkony všetkých zúčastnených sú povinnou výbavou tejto klasiky s veľkým K. Len veľká škoda, že hádky o kontrolu nad tvorením a výslednou podobou filmu ústiace do odvolania režiséra krátko po dotočení, ovplyvnili jeho zostrihanie, čo sa údajne premietlo vo vynechaní najlepších Brandových scén.

plagát

Psanec Josey Wales (1976) 

Skvelý, prekvapivo málo známy western, pre "tolerantných" Američanov s nie veľmi populárnym námetom, čo bude nejako súvisieť. Jeden z najlepších realistických filmov tohto žánru obsahuje prvky road movie i revizionizmu, nakoľko hrdinom je "psanec" bojujúci s americkou kavalériou, ktorá tu nerobí armáde USA práve najlepšie meno. Odkazuje na osudy ľudového hrdinu v štáte Missouri, "bushwhackera" Billa Wilsona, pre ktorého je rovnomenný názov filmu jeho filmovým pseudonymom. Clint je proste macher a ako aj tu vidíme, nielen pred kamerou! Jeho cit pre vedenie režinej práce je premyslený a je dôkazom, že sa niečomu od Leoneho i Siegela priučil. S každého obrazu dýcha život, príbeh si plynie sám svojim tempom, nič nechce urýchliť a neobsahuje žiadne hluché miesta. Drsnosť je okrenená nápaditým humorom ("Když se mi někdo líbí, tak hned zmizí" "Všiml jsem si, že rychle zmizí i ten, kdo se ti nelíbi!") a sú tu nielen pľúvance, po ktorých sa "ide na to", ale aj množstsvo prenikavých myšlienok o ľudskom spolužítí (viď Clintov plamenný prejav, ktorý bol jeho najdlhším, ktorý kedy na plátne predniesol). A nebyť tej úvodnej scény, kde Walesa unionisti "ostránili" naozaj prihlúplo, bolo by o hviezdičku viac!

plagát

Šaráda (1963) 

Inteligentný a hravý snímok Stanleyho Donena potvrdzuje odvekú pravdu, že genialita tkvie v jednoduchosti! "Šaráda" s nadsázkou hodnotená ako "najlepší Hitchcockov film, ktorý nerobil Hitchcock" je detektívkou i špionážnym thrillerom s brilantne včlenenými prvkami romantickej komédie a s netradičnou ženskou hrdinkou ako karikatúrou snopského agenta 007. Nápaditý film predstavuje svojim prevedením vo filmovom businesse pojem s veľkým P. Vďaka vzácne vyváženej žánrovej pestrosti nestráca nič zo svojej konzistentnosti či zábavnosti a má vo svojom talóne pripravených hneď niekoľko prekvapivých (avšak rozhodne nie samoúčelných) dejových zákrut a zvratov, vzbudzujúcich neustále očakávania v niečo neočakávané. Napĺňa tak zmysel svojho názvu, keď po celý čas nechá svojich protagonistov hovoriť a konať v hádankách. Skvelé dialógy, príťažlivé napätie, okúzľujúci vtip a odzbrojujúci šarm dvojice Hepburn - Grant sú stopercentnou zárukou prvotriednej exhihície a vzrušenia. Jednoducho "mňamka" :-)

plagát

Siedma pečať (1957) 

"Kdo jsi?" "Jsem smrt!" "Přišel sis pro mně?" "Dlouho jsem chodil po tvém boku" "Všiml jsem si" "Jsi připraven?" "Mé tělo je připraveno, ale já nejsem" "To říkate všichni, ale já odklad nedávam!" Alegória na večnú tému života a smrti pripomína človeku jeho smrteľnosť. Je filmovým podobenstvom o hľadaní zmyslu vlastného života a podstaty Boha ("skrývajúceho sa v opare napoly vyrieknutých sľubov a neviditeľných zázrakov"), ktoré majú v tomto prípade dať križiakovi Maxovi von Sydow odpoveď na to, či nežil zbytočne a či nezabíjal v mene a pre slávu Boha nadarmo. Mystický, poetický a filozofický film, odpovedajúci existencionalizmu 50-tych rokov, bol Bergmanovi najbližší, nakoľko sa v ňom sústredil na démonov z vlastného sveta. Je moderným básnickym pokusom tlmočiacím prežitky moderného človeka o strachu zo smrti a nepoznaného. To čoho sa najviac bojíme, sú naše vlastné myšlienky a nezodpovedané otázky, celý život sa nezmyselne naháňame za niečim, kráčame od "nikiaľ nikam", vytvárame si obraz našeho strachu a nazývame ho Bohom. V opozite stojí smrť personifikovaná Bengtom Ekerotom ako jediná istota. Symbolizmus, čierny humor, expresívnosť i duchaplná sila slova a obrazu nenásilne sprostredkúvajú hlboko podprahový zážitok, ktorý aj napriek svojmu veku má stále čo ponúknuť. Za každým v ňom totiž nájdete nové a nové náznaky, ktoré Vás donútia premýšľať a hľadať odpovede. A to dokáže máloktorý film.

plagát

Psie popoludnie (1975) 

"Dokonalá banková lúpež", ktorej "nechýbal" perfektný plán, skvelé načasovanie ani rozhodné prevedenie. Ak ešte vezmeme do úvahy, že dvojica podarených lupičov "disponovala" aj značnou dávkou improvizácie, výsledok na seba nemohol nechať čakať. A že v ňom nebude núdza o komické a absurdné situácie, to posúďte sami. Lumet všetko postavil na výkonoch charizmatických hercov a uzavretý priestor mu umožnil vymáčknuť z nich to pravé orechové. U sympatických "zloduchov" sa mu tak podarilo zachytiť vzrastajúcu rezignovanosť, u rukojemníkov zasa prehlbujúci sa stokholmský syndróm, za čím stojí nadupaný, Oscarom ocenený scenár.