Paul Henreid

Paul Henreid, vlastným menom Paul George Julius von Hernreid, sa narodil 10. januára 1908 v Terste, v rodine viedenského bankára, baróna Carla Alphonsa von Hernreida a jeho manželky Marie Luisy. Vyrastal vo Viedni, kde v roku 1927 ukončil štúdium na Akadémii Márie Terézie. Chcel sa stať hercom, ale na naliehanie rodiny začal pracovať ako prekladateľ a knižný grafik vo vydavateľstve a štúdiu herectva sa venoval po nociach. Pri jednom školskom predstavení zaujal Otta Premingera, ktorý ho predstavil slávnemu divadelnému režisérovi Maxovi Reinhardtovi. Ten Henreidovi ponúkol miesto vo svojom divadle, v ktorom sa stal čoskoro predstaviteľom hlavných úloh. V tomto čase sa objavil aj v niekoľkých rakúskych filmoch. Pre svoji antifašistické cítenie však v roku 1935 Rakúsko opustil a odišiel do Anglicka.

V roku 1937 zažiaril na londýnskej divadelnej scéne v úlohe princa Alberta v hre "Victoria Regina". Jeho filmovým debutom v Anglicku bol film ZBOHOM, PÁN CHIPS (1939), kde stvárnil postavu nemeckého učiteľa. Aj napriek svojmu cíteniu bol obsadený do úloh nacistických prisluhovačov vo filmoch NIGHT TRAIN TO MUNICH (1940) a AN ENGLISHMAN'S HOME (1940).

Následne odišiel do Spojených štátov, kde na Broadwayi získal úspech v úlohe nemeckého konzula v hre "Flight to the West." To mu v roku 1941 pomohlo uzavrieť zmluvu so štúdiom RKO Radio Pictures. V tomto roku získal aj americké občianstvo. Štúdio sa v tom čase snažilo o zmenu jeho priezviska na Herndon alebo Henrie, ale tejto snahe sa ubránil.

Príchodom do Hollywoodu sa konečne dostal aj k stvárneniu iných postáv ako Nemcov. Jeho prvou hollywoodskou úlohou bola postava francúzskeho pilota v službách RAF vo filme JOAN OF PARIS (1942). V tom istom roku sa objavil aj v dvoch filmoch, ktoré ho preslávili najviac. Vo filme NOW, VOYAGER (1942) si zahral ženatého muža, ktorý sa zaľúbi do Bette Davis. Scéna, v ktorej naraz zapaľuje dve cigarety a hneď potom jednu podáva Bette Davis, sa stala jednou z najznámejších, hoci sa do filmu takmer nedostala pre odpor režiséra Irvinga Rappera. Nasledovala CASABLANCA (1942), v ktorej stvárnil postavu idealistického vodcu hnutia odporu Victora Laszla.

Neskôr sa objavil vo filmoch IN OUR TIME (1944) po boku Idy Lupino, THE CONSPIRATORS (1944) s Hedy Lamarr či DEVOTION (1946) v postave írskeho kňaza v životopisnej dráme o sestrách Bronteových. Svoj temperament prejavil aj v dobrodružných filmoch ako THE SPANISH MAIN (1945), LAST OF THE BUCCANEERS (1950) THIEF OF DAMASCUS (1952) a THE SIREN OF BAGDAD (1953). Ako pôsobivý podliak sa ukázal vo filmoch HOLLOW TRIUMPH (1948) a ROPE OF SAND (1949).

V 50. rokoch začala jeho herecká kariéra upadať. Bolo to spôsobené tým, že sa dostal na Hollywoodsku čiernu listinu, pretože protestoval proti činnosti Výboru pre neamerickú činnosť. Začal sa preto venovať réžii druhotriednych filmov a hlavne televíznych seriálov (THE SCHLITZ PLAYHOUSE, MAVERICK, THE BIG VALLEY, BRACKEN'S WORLD). Aj napriek tomu, že bol na čiernej listine, najal si ho Alfred Hitchcock ako režiséra 28 epizód seriálu ZADÁNO PRO ALFREDA HITCHCOCKA. Jedným z jeho najlepších režisérskych počinov bol film DEAD RINGER (1964), v ktorom stvárnila hlavnú dvojitú úlohu jeho dlhoročná priateľka a bývalá filmová partnerka Bette Davis. Jeho posledným výstupom pred filmovými kamerami bola úloha kardinála vo filme Vyháňač diabla 2: Kacír (1977).

Paul Henreid sa v roku 1936 oženil s Elizabeth Gluck, s ktorou mal dve dcéry: herečku Monicu Henreid a Mimi Duncan. Zomrel na zápal pľúc 29. marca 1992 v Santa Monice, v Kalifornii. Pochovaný bol na Woodlawn Cemetery v Santa Monice.

Na hollywoodskom chodníku slávy má dve hviezdy. Prvú, za filmy, na Hollywood Boulevard 6366, a druhú, za televíziu, na Vine Street 1722.

Michal74