Triumf vôle

Není pochyb o tom, že Triumf vůle patří mezi nejvýznamnější propagandistická díla v dějinách filmu. Nejen Pepa Goebbelsů se mistrovsky činil v této oblasti. Idylické záběry na architektonické dominanty v Norimberku za doprovodu Wagnerovy hudby, jásající davy u Adolfova řečnění, noční demonstrace osvětlené pochodněmi apod. Vše pečlivě zrežírováno, nicméně pozornost na sebe strhávají především úryvky projevů různých významných nazi pohlavárů. V některých záběrech až mrazí při pomyšlení, kam tato ideologie směřovala o 4 roky později. Negativní dopad na diváka i nespornou kvalitu dokumentu zastiňuje příliš dlouhá stopáž. (08.09.2020)

„Hitler ist Deuschland und Deutschland ist Hitler." Ťažko spočítať koľko krát tu zaznie slovo Deutschland, ale isté je, že Hitler vedel hrať na národnú strunu. Neskutočné davy a nadšený obyvatelia sú najčastejšími objektami režisérky. Dejiny sa však zvrtli tak, že mnohí dnes na tento film pozerajú s opovrhovaním. Talent však režisérke uprieť nemožno. Hlavne úvodné minúty sú dostatočne pestré, neskôr je to samý pochod, prehliadky a salutovanie a už od polovice to začína byť trochu jednotvárne. Hrdé davy v nablýskaných uniformách pochodujú s lopatami!! a Hitler reční o rovnoprávnosti a vážení si manuálnej práce. To malo úspech. Mnoho povrchne zainteresovaných ľudí nedokáže pochopiť to celonemecké nadšenie a uctievanie Hitlera. Neriešme to čo prišlo potom, ale ako to dosiahol. Po 1. svet. vojne i dlho po nej bolo Nemecko ekonomicky úplne na kolenách a bola tam obrovská nezamestnanosť. Chudoba bola obrovská. Hitler urobil jednu z mála dobrých vecí a zaviedol plán národno verejnej výstavby Nemecka. Prebiehaly obrovské rekonštrukcie, stavby mostov, diaľnic... a zamestnali sa milióny ľudí, ktorí boli vyplácaný špeciálnymi "Pracovnými certifikátmi". Nemecko začalo rýchlo prosperovať a začalo si veriť. Za neuveriteľné štyri roky dokázali nacisti postaviť ekonomiku na nohy a zaradiť ju medzi najsilnejšie na svete. To bol hlavný dôvod jeho úspechu, o ktorom sa veľmi nepíše. To, že svoju popularitu zneužil a stiahol nemecký národ až na samé dno je druhá vec, ktorá prebila všetko dobré čo urobil. Najväčší prínos filmu je jeho historická hodnota, ukážka doby, národného socializmu a už vtedy v 34 roku tu bolo cítiť hrdosť a nadradenosť z každého prejavu. Čo nasledovalo vieme všetci veľmi dobre. 80%. (13.11.2013)

"Už v dobách, kdy naše Strana měla jenom sedm členů, jsme měli dvě zásady. Za prvé, budeme mít Stranu s pevnou ideologií. Za druhé, bude to bezpodmínečně hlavní a jediná síla v Německu." - A to se povedlo, konstatuje nadšeně Hitler při svém závěrečném projevu na stranickém sjezdu v Norimbergu roku 1934. Leni Riefenstahl se celkem umně daří zakrýt, že na této akci se krom podobných veselých projevů nic nedělo - samozřejmě krom toho, že půlka národa přijela servilně složit Vůdci poklonu. Přesto je tento dokument vzhledem k obsahu neúměrně dlouhý - a dobrá propaganda má být svižná a akurátní. Nicméně je zde několik slavných momentů, které stojí za to shlédnout i poněkolikáté - např. záběr pochodujích hajlujících vojáků z ptačí perspektivy nebo několik davových scén, jak vystřižených ze spartakiády. (02.11.2005)

Naozaj neoceniteľný dokument o dobe a atmosfére v Hitlerovom Nemecku 30. rokov. Netrúfam si však hodnotiť. Čomu by som dala hviezdičky? Na tú dobu vynikajúcemu režijnému spracovaniu, zaujímavej kamere a perfektne premyslenému strihu? (i keď pri konci som sa už nudila, ako dokument propagandy je to na jednotku!) Alebo obludnosti fanatizmu státisícov (+ nie práve zúčastnených miliónov) naočkovaných Nemcov, takých nadšených, že môžu zvelebovať svojho nového boha? Hitlerovým rečiam, ktoré boli väčšinou typicky politicky vágne, avšak úderné, nadšené a do bodky vypočítané? ...Tisíce vlajok, svastiky, kamenní orli, štandardy, vojenské hodnosti, euforický národ a nadšene hajlujúce davy - hystéria z kultu jednej osobnosti. Nedokážem sa úplne odosobniť a nevidieť to, čo nasledovalo o pár rokov neskôr... A keď som sa dívala na tých blonďavých chlapcov z Hitler Jugend, vybavila sa mi fotografia, kde tesne pred koncom vojny Hitler (na dvore pri bunkri) osobne povzbudzuje 12-14 ročných chlapcov, aby šli bojovať o Berlín. On, starý hnusný hajzel, ktorý to všetko spôsobil a nehanbil sa dívať do očí tým deťom, ktoré umierali za jeho tisícročnú ríšu, pretože už nemal kto iný!!! "A keď sa naša strana skladala ešte iba zo siedmych členov, už mala dva princípy. Prvý, že bude stranou s pravou ideológiou. A druhý, že bude nekompromisne prvou a jedinou vládou v Nemecku." Toto je ozajstné, monštruózne víťazstvo vôle... (19.04.2009)

Technicky dokonalé, monumentálne, podhľady jednotlivcov, nadhľady más. Záznam oslavy 6. zjazdu NSADP, alebo ako je tá skratka. To znamená striedanie záberov z rečníckeho pultu, námestí a štadióna. Bohužiaľ pri takmer dvojhodinovej stopáži tento prístup začne pôsobiť monotónne, až nudne. To hovorím odhliadnuc od obsahu, ktorý by mal dodnes slúžiť ako memento, čo sa stane, ak moc vezme do rúk silná osobnosť v časoch ťažkej hospodárskej krízy, v časoch, ktorá dala v Nemecku nový rozmer pojmu inflácia. Nemeckú chudobu vtedajšej doby samozrejme nevidíme, Triumf vôle nie je ničím iným ako propagandistickým dokumentom. Tak ma napadlo, čo sa stalo, ak niekto z Hitlerjugend potreboval ísť počas prejavu na WC a nachádzal sa niekde uprostred masy. Bol potom zastrelený? Vôbec by som sa nečudoval. (27.09.2014)