Na titulnej stránke

Hlavnou ulohou filmov Billyho Wildera je predovsetkym divaka pobavit. The Front Page je toho uzasnym prikladom. Pribeh o senzaciechtivych novinaroch cakajucich na popravu "bolsevickeho" vraha, pripadne na akukolvek inu senzaciu, je popretkavany obrovskym mnozstvom skvelych vtipov, genialnych scen a vybornych hereckych vystupov (predovsetkym Jacka Lemmona a Waltera Matthaua). Wilder si s absolutnym nadhladom raz striela z novinarov tuziacich po akejkolvek (popripade umelo vytvorenej) senzacii, inokedy sa vnasa do "moralnosti" predvolebnych kampani. Je to proste kusok odrazajuci Wilderovo komedialne majstrovstvo. (29.01.2007)

Že jsou novináři (a vydavatelé novin zvlášť) schopni si kvůli získání senzačních zpráv "vrtat koleno", o tom samozřejmě žádná. Dělat si z nich trošku srandu, proč ne. Ale z mého pohledu to tentokrát bylo až moc ukecané. Možná coby ona původní divadelní konverzačka to mohlo být lepší, ale těžko říct. Pár vskutku groteskních momentů tam určitě bylo, ale stejně tak tam byla i řada hluchých míst. Jack Lemmon a Walter Matthau jsou komici k pohledání, ale tentokrát to za mě na víc než na průměrné hodnocení nestačí. (01.04.2023)

Velice povedená konverzační komedie se sehranou dvojicí Jack Lemmon a Walter Matthau, jimž zdatně sekunduje Susan Sarandon a další. Není to ten typ komedie s momenty, při nichž se budete smát, až spadnete ze židle, nýbrž s jemnými narážkami, ironickými poznámkami a mírnou satirou, která vám roztáhne koutky úst do decentního, spokojeného úsměvu. Především se ale nebudete ani minutu nudit, což by měla být základní premisa nejen komedií. (31.07.2009)

Billy Wilder opätovne stavil na "bláznivý pár" Jacka Lemmona a Waltera Matthaua, známych z jeho predchádzajúceho filmu Šťastíčko. Lemmon hrá slávneho reportéra a Matthau šéfredaktora, ktorý ho nechce pustiť. Hollywoodsky špecialista na komédie znova neprestrelil a The Front Page je svieža satira s množstvom brilantných dialógov a bláznivých gagov. (21.01.2007)

Svižne odsýpajúca, inteligentná komédia, fungujúca viacerými smermi. 1. Zábavná prekáračka medzi novinárom pred svadbou, opúšťajúcim z tohto titulu miesto reportéra a jeho vydavateľom, ktorý mu chce v odchode všemožne zabrániť. 2. Dialógová smršť ostro parodujúca novinárčinu, ktorá si so snahou o pravdivosť, či súcit s možnými zdrojmi informácií žiadne starosti nerobí 3. Satira na spoločnosť o praktikách jej riadenia (podrazácky šerif, z pozadia ťahajúci nitky guvernér, polícia ako slepý vykonávač príkazov). Epizóda s čudáckym špecialistom-psychiatrom z Viedne, ktorý má zistiť psychickú spôsobilosť odsúdenca na smrť poukazuje na prehnaný význam psychoanalýzy v USA. Popri tom všetkom si skoro ani neuvedomíte, že ide o spracovanie divadelnej hry, odohrávajúcej sa (až na výmky) v interiéri. (19.12.2005)