Svadba

Wojciech Smarzowski zvolil takový nevinný název filmu zřejmě proto, aby ten šok z celého příběhu byl ještě intenzivnější. Prolínání dvou časových linií mi sice moc nesedělo, ale přimělo mě to přemýšlet o tom, kterou dobu lze považovat za horší. Většina lidí nejspíš žije v domění, že tu válečnou, ale já si tím teď nejsem tak úplně jistá. Tenkrát totiž byly karty jasně rozdané, dnes pořádně nikdo neví, co od koho může čekat. Nic si nenalhávejme. Vždyť pokrytectví, posedlost penězi, závislost na mamonu, bezohledná honba za kariérou a v neposlední řadě i nenávist k menšinám vládnou nejenom Polsku. (75%) (30.05.2023)

Jednou z asociovaných tém tohto dramaticky ladeného titulu, ak nie vôbec tou najpodstatnejšou, aká sa vskutku napokon natískala, predstavovala pogrom na poľskom židovskom obyvateľstve počas II. svetovej vojny, na čo v podstate chcel tento autor v podaní Wojciecha Smarzowskiho, priamo poukázať, pričom tak následne učinil akosi až priveľmi komplikovaným spôsobom; niečo na spôsob dvoch časových rovín, v ktorých podľa mňa vystupoval i naprosto kľúčový ústredný protagonista Antoni Wilk [Mateusz Więcławek & Ryszard Ronczewski] v mladšom a v staršom vydaní, resp. v hore uvedenom období a v stále covidovom roku 2021, ktorí jednoznačne zatienili skúsených hereckých matadorov: Roberta Więckiewicza a Agatu Kuleszovú s tým dôvetkom, že tieto roviny medzi sebou akosi neustále splývali do jedného kompaktného celku, čo je určite rozhodne zaujímavé skonštatovanie danej situácie, ale pôsobilo to chaotickejším dojmom oveľa viacej, ako sa patrilo. • Predstaviteľka, známa z Wołyńe, Michalina Łabaczová, stvárnila mladuchu Kasiu Wilkovú, ktorá sa vydávala za Janeka Sczuczyńskiho [Przemysław Przestrzelski], kedy na povrch postupne vyplávali nové skutočnosti, týkajúce sa nielen jej osoby, ale zároveň aj ďalších zainteresovaných osôb, ktoré sa zúčastnili na tejto veselici, kde každou ďalšou scénou prichádzala čoraz väčšia metelica rozkokošených nálad; inými slovami povedané, atmosféra začala čím ďalej, tým viac hustnúť, až zhustla do takého štádia, z ktorého nebolo žiadneho návratu...? → to by mal posúdiť každý divák, ktorý sa pohyboval v tomto dianí, plnom nepríjemných pocitov. • Režiséra budem i naďalej veľmi pozorne sledovať, s čím ma zase [ne]ohúri, alebo poľská nová vlna na miernom vzostupe. ← toto spracovanie mi predsa trocha pripomínalo i túto matku!, kde obdobne kreatívny tvorca "napchal" viacero ideí pod jednu strechu. (18.09.2024)

„JE NEPŘÍPUSTNÉ ZASAHOVAT PROTI JAKÝMKOLIV SNAHÁM O OČISTU SPOLEČNOSTI OD ŽIDŮ A KOMUNISTŮ“   Je úžasný, jak k vyprávění Smarzowski přistoupil. Hezky představí postavy v současnosti a připomene ponurou minulost. Polskou... Jinak je to svatba jako každá jiná. Spousta věcí (a vztahů) na piču, do toho flashbacky z minulosti, z časů, kdy se zásadně měnili polskožidovský vztahy. No nezávidím vám Pšonci!     /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Pogrom.  2.) Jsem Polskej Žid. ///  Thx za titule „desade“.                  PŘÍBĚH  *****  HUMOR  ne  AKCE  ne  NAPĚTÍ  ** (12.07.2022)

Podľa popisu a na základe mnohých chvályhodných recenzií som sa vcelku tešil, ale napokon mám z toho skôr zmiešané pocity. Kompozícia dvoch časových rovín s početnou retrospektívou bola nádejná, ale priznám sa, že ani jedna z nich ma akosi nebavila :( Prišlo mi to celé také prepchaté, akoby ten film chcel mať príliš veľký záber, a napokon z toho vzišiel dosť nekonzistentný dej, v ktorom sa navyše ťažko orientovalo a občas som strácal prehľad, že komu vlastne o čo v tomto deji išlo. Navyše, začínam mať pocit, že Poliaci (ale aj iné okolité štáty) sa kinematograficky až príliš často točia v židovských pogromoch, ktoré samozrejme treba odsúdiť, ale už je toho proste veľa... 2* (04.07.2022)

Svatba aneb jak Wojciech Smarzowski opět dává na prdel Polsku. Antisemitismus, rasismus, xenofobie a homofobie prolezlá zemí až na kost. Prolínáním židovského pogromu v Polsku během druhé světové války se současností skvěle ukazuje, jak se vůbec nic nezměnilo. Parádní herecké výkony a velmi chytrý střih! (30.07.2022)