Bullet Ballet

(Post)industriální noir ke kterému se přes absenci prakticky všeho cyber, cyberpunkový label stále nabízí. Svůj podíl na tom nese asi hlavně zdrcující nihilistická atmosféra. Tsukamoto tu skutečně vyniká nejen jako pan scénárista či pan režisér či pan kameraman či pan editor ale i jako pan herec. Ne že by v ostatních filmech herecky nevynikal ale v Bullet Ballet mu jeho role obzvlášť sedla. (27.05.2015)

Osobně nevím, co je na tomto filmu tak zvláštního (v tomto případě by to podle všeho mělo znamená 'skvělého'), krom toho, že jsem měl při tak krátkém filmu pocit, jako bych se na něj díval 3 hodiny, během kterých jsem netrpělivě čekal, kdy už to utrpení nudného scénáře budu mít za sebou. Další "zvláštností" tohoto filmu bude bezpochyby MIZERNÉ technické zpracování, černobílý obraz si do huby neberu, od zvuku... přes střih... až po otřesnou kameru (úmysl/neúmysl, pořád úplně mimo a na poblití... ruční kamerování jinak oceňuji, ale holt to chce cit a um), díky které si aspoň nešlo ani moc všimnout děsných akčních/bojových scén. Ale klidně si tomu říkejte umění. Za něco zde stojí alespoň hudební sladění a Tsukamoto. Bohužel ne na režisérské židli, na ni u mě zcela selhal. (30.12.2012)

Se značným odstupem od svých oblíbených uživatelů a kamarádů jsem si pustil tento snímek a byl jsem docela zklamán. Jednak jsem nevěděl co mám čekat a jednak mi to moc nedávalo. Je to samozřejmě zajímavě ztvárněné, docela vypjaté, s typickou Tsukamotovou atmosférou, ale nijak mne to na kolena nedostávalo ... Ani nevím proč by mělo. Všudypřítomný nekonečný zmatek pobíhání a vřeštění nedůležitých postav ve městě, jinak se to popsat nedá. Co z toho nevím, asi jsem to nepochopil, jak jsem měl. Ale špatné to rozhodně nebylo, to zas ne! (05.01.2012)

Film japonského režiséra Shinyu Tsukamota, ktorý v ňom stvárnil aj hlavnú postavu, predstavuje na prvý pohľad jednoduchý príbeh pomsty jedného muža proti gangu, ktorý má niesť zodpovednosť za smrť jeho priateľky. A áno, v jednoduchom ponímaní možno Tsukamotovu snímku vnímať takýmto spôsobom, ale oveľa zaujímavejší je metaforický výklad príbehu. Hoci to Tsukamoto priamo nepriznáva, v náznakoch môže divák cítiť, že postavy Gota (Takahiro Murase) a Chisaty (Kirina Mano) sú ako keby retrospektívnym pohľadom na minulosť Goda (Tsukamotova postava) (podobnosť mien Goda - Gota) a jeho nebohej priateľky. Príbeh tak pôsobí ako vyrovnanie sa s bujarou Godovou minulosťou, keď musí čeliť vlastným výčitkám a udalostiam, ku ktorým došlo. V takom prípade je pomerne ťažko definovateľné, do akej miery sa príbeh pohybuje v rovine reality, respektíve v rovine akéhosi "snenia". Nech už však divák nazerá na snímku z akéhokoľvek uhla, je nutné poznamenať, že jeho najlepšou časťou nie je príbeh, ale jednoznačne vizuál v spojení s kamerou. Čiernobiele poňatie ako základný stavebný kameň predstavuje dôležitý prvok celkovej atmosféry, ktorú navyše vylepšuje výborným strihom (nič pre epileptikov). Kamera dokáže viac než dobre vyniknúť najmä v detailoch. Bullet Ballet oplýva zaujímavou aurou. Svoj príbeh rozpovedá priamo-nepriamo, pričom v ňom možno vidieť retrospektívne metaforické poňatie. Čiernobiely vizuál s noirovým nádychom dolaďuje industriálnou atmosférou výpravy aj výberom hudby. Tsukamotov film nemusí v konečnom dôsledku niesť silnejšiu myšlienku či odkaz, ale je diváckym zážitkom ho sledovať. (16.12.2022)

Najväčšou devízou Cukamotových filmov je snaha utiecť. Všetky spoločenské a sociálne konvencie sú tu narúšané systamatickou šialenosťou ( nie u postáv) ale u filmového prednesu. Šialená kamera, hudba a strih sú prvkami, ktoré ozvláštňujú jednoduchú až banálnu zápletku. Hlavný hrdina v podaní samotného režiséra príde o priateľku, naštve jeden gang, aby sa následne k nim pridal, keď oni naštvú niekoho iného. Snaha pochopiť úniky ľudí k robeniu niečoho zlého je veľkou devízou postmodernej japonskej tvorby. Narúšanie všetkého krásneho a tradičného - rodina - je tu zobrazovaná ako niečo nepodstatné. V centre je odvrátená strana ľudskosti a ľudskej psyché. Bez erotických motívov ale plná sebatrýznenia a smrti, len aby sa človek emočne prebudil. Na začiatku je záber na švába ležiaceho na chrbte ako na neho stále dopadajú kvapky vody. Neschopnosť utiecť a následné niekoľko pokusov sa rozbehnúť. A ten koniec? Hrdinovia utekajú. Ale kam? Cukamotova pocta všetkému čo je Noir s prímesou tradičnej gengsterky. (19.01.2016)