Jules a Jim
Jules et Jim
Jules and Jim
Réžia:
François TruffautKamera:
Raoul CoutardHudba:
Georges DelerueHrajú:
Jeanne Moreau, Oskar Werner, Henri Serre, Marie Dubois, Michel Subor, Jean-Louis Richard, Vanna Urbino, Sabine Haudepin, Pierre FabreVOD (1)
Obsahy(1)
Jeden z najslávnejších filmov francúzskej Novej vlny rozpráva príbeh milostného trojuholníka, ktorý trval dve dekády. Roku 1912 sa v Paríži spozná Rakúšan Jules s Francúzom Jimom, a stanú sa z nich najlepší priatelia. Zdieľajú spolu nielen svoje sny a tajomstvá, ale aj milenky. Ale len do chvíle, kedy stretnú Catherine. Jules sa do Catherine zamiluje a všetok čas odvtedy trávia s Jimom v trojici. Hoci aj Jim tajne miluje Catherine, priateľstvo s Julesom to nenaruší. Do ich životov však zasiahne 1. svetová vojna. Jules a Catherine odídu do Rakúska a zosobášia sa, s Jimom stratia kontakt. Po vojne sa traja priatelia opäť zídu, ale od posledného stretnutia všetci dozreli, stratili nerozvážnosť mladosti a život je pre nich oveľa komplikovanejší. (STV)
(viac)Videá (1)
Recenzie (117)
Truffautův příběh o jednom velkém přátelství a podivném trojúhelníku až za hrob. Jeho způsob narace se mi zamluval, na druhou stranu film o určité momenty ochuzuje. I tak vcelku příjemná hodina a tři čtvrtě. Zajímavost: Když Jim poprvé navštíví Julesův domov v Rakousku, Catherine mu ukazuje obraz Julese obléknutého jako Mozarta. Oskar Werner, který hrál Julese, ztvárnil předtím Mozarta ve filmu. ()
Bohužel jsem film viděl ve špatné technické kvalitě ( navíc se slovenskými titulky, které se někdy nedaly přečíst ) a rušilo několik neukázněných diváků. Proto nemohu film plně docenit. Škoda. I tak se mi to líbilo a jsem vděčný, že se mi něco z francouzské nové vlny vůbec dostalo pod nos. Doufám, že to někdy uvidím v lepších podmínkách... doufám. ()
65% Na můj vkus až příliš mnoho vypravěče a místy hodně otravná hudba Georgese Delerue, který umí i lépe. Truffautův záměr využívat prvky kinematografie třicátých a čtyřicátých let ubírá filmu na osobytosti, kterou by si ústřední téma dva muži, jedna divoženka zasloužilo. Méně naivismu bych také uvítal. ()
Jednoduchý príbeh netradičného milostného trojuholníku, ktorého strany okrem jednej (tej priateľskej) niekoľkokrát zmiznú aby sa opäť aspoň na chvíľu podľa vôle Katrin živelne objavili. Jedno z najznámejších Truffautových diel pôsobí i po viac ako štyridsiatich rokov formálne veľmi sviežo. Veľmi sa mi páčilo zastavovanie obrazu do akejsi ´fotografie´ zobrazujúcej rozdiel medzi náladami Katrin pred tým ako postretla svojské priateľské duo a potom čo sa s Julesom a Jimom zoznámila. Herecky bravúrne a vidieť, že je to ešte z dôb keď vo filme hrali herci a nie vyfabrikované hviezdy. Vadili mi len drobnosti - príliš veľa dokumentárnych záberov z vojny, ktoré priamo s príbehom a postavami vlastne nesúviseli , skutočne príliš veľa rozprávača a podľa môjho názoru príliš nasilu našraubovaný koniec. 9/10 ()
Jediná výraznější výtka směřuje na využití vypravěče. To že čte celé pasáže z literární předlohy by problém nebyl ani v nejmenším. Ovšem to, že nám zprostředkovává vše od dějových posunů, pohnutek i pocitů postav již ano. Herci samotní jsou tak někdy až příliš odsunuti na druhou kolej. Také by neuškodilo v některých pasážích ubrat na zkratkovitém tempu a trochu natáhnout stopáž, jelikož takto se vše odehraje strašně narychlo. Přesto dobrý melancholický snímek s nádechem klasické antické tragédie. ()
Galéria (37)
Zaujímavosti (19)
- Truffaut si dal veľmi záležať na prepojení hudobných motívov s rozprávaním príbehu. Keď Catherine (Jeanne Moreau) hľadá slobodu a šťastie bez hraníc, spieva pieseň "Tourbillon" (Tornádo). V strofách piesne sa dá nájsť, že život je neustále striedanie milencov. Keď protagonisti navštevujú kaviareň, vždy počuť rovnakú melódiu, no ako postavy starnú, i melódia sa postupne mení, najskôr je reprezentovaná klavírom, neskôr počujeme jazzovú verziu. (Biopler)
- S blížiacim sa krachom vzťahu Jim a Catherine, keď obaja ležia v posteli, rozprávač príbehu prednesie vetu: „Zdalo sa, akoby už boli mŕtvi.“ Ich milostný pomer je prepojený so smrťou a predpovedá ich osud na konci snímky. (Biopler)
- Georges Delerue hľadal námet pre atmosféru Paríža v časoch, v ktorých sa film odohráva, v dielach Debussyho a Satieho, dvoch významných hudobných skladateľov daného obdobia. (Biopler)
Reklama