Boží ruka

Daleko decentnější a méně opulentní záležitost než třeba Velká nádhera nebo Mládí. I přesto Sorrentino na svém místě, s překrásnou kamerou a pln vzpomínek na osmdesátá léta dvacátého století. Na Neapol, na tamní fotbal, na Maradonu, na režisérské legendy doby, ale i na dětství a lásku - lásku k ženám, k životu, k rodině. To všechno v tomto filmu. Krásně, ale přitom decentně. Tak, jak to umí natočit jen a pouze Paolo Sorrentino. (31.12.2021)

Umírněný Sorrentino vzpomíná na své mládí. Milostný dopis Neapoli a osmdesátkám, který sází spíše na atmosféru daného času a místa než na vyprávění uceleného příběhu. Režisérovi fanoušci tak mohou lépe pochopit, z jakých kořenů vzešel; ale stačí to na dobrý film? Více zde. (01.01.2022)

(28/2022) / A to som sa tak tešil na nového Sorrentina. Ale už od začiatku som ťažko hľadal cestu k tým bizarným postavičkám. Často sa vyzdvihuje poetickosť jeho tvorby, ale v tomto prípade som ju takmer nevnímal, keďže je ukrytá pod nánosom až takmer karikatúrneho stvárnenia. A ani prostredie Neapola a zjavná autobiografickosť hlavného hrdinu na mňa nezapôsobili. Film zachraňuje druhá polka v ktorej sledujeme dozretejšieho hlavného hrdinu a vôbec aj celého filmu. Všetko je zrazu dospelejšie, vážnejšie. To mi sadlo viac. Niekde v pozadí chápem, že ten film je kvalitný, ale mne moc nesadol. (6/10) (28.02.2022)

Podľa môjho názoru je úplne priam najideálnejšie sa tomuto filmu zo širokého oblúka vyhnúť, pretože sa tým pádom môžete veľmi škaredo (p)opáliť, ak dajme tomu pristúpite na túto zvrátenú hru režisérovi Sorrentinovi, ktorý nakrútenie svojho "osobného" snímku myslel zrejme naprosto úprimne, no namiesto toho mi na tanier neustále servíroval - neuveriteľnú smršť bizarných porcií všelijakých somarín, ktoré sa na mňa vyrútili hneď od samého začiatku, ako japonský (rýchlo)vlak Šinkansen, lebo prvá hodina, naozaj nebola bohviečo na celkové strávenie, keď vskutku až v tej druhej polovici, to konečne začínalo byť o trochu viac "stráviteľnejšie" , keďže akonáhle protagonistovi vstúpila do života rodinná tragédia, tak sa z ničoho nič zrazu ocitá na križovatke osudu, kedy som ďalej už len netrpezlivo očakával, akú cestu si vlastne nakoniec zvolí... ? Výsledné filmové spracovanie napokon podtrhuje nepríliš priaznivé hodnotenie dvoch, biednych hviezdičiek, a tak z mojej strany sa jedná o akési mimoriadné sklamanie asi v takom duchu, že sledovanie tohto filmu vzbudzuje ešte väčšie "utrpenie" , než aké sám neskoršie prežíva hlavná postava Fabietta Schisy, ktorý v podstate stelesňuje talianskeho režiséra Paola Sorrentina z časov jeho dospievania v 80. rokoch v meste Neapol, keď sa ocitol v nezávideniahodnej situácii, v akej by nechcel byť asi nikto. Očakával som oveľa kvalitnejšie a komornejšie prevedenie do filmového obrazu, ktoré sa mi bohužiaľ nikdy nedostalo, čo by som mimochodom, od tohto tvorcu asi nečakal, že ma môže až takto extrémne znechutiť a zároveň i poriadne sklamať. A to ani nehovoriac o plochom scenári, ktorý si napísal autor sám, podľa ktorého nedokázal nakrútiť ani jednu poriadnu scénu, ak nepočítam aspoň tú v nemocnici, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo mohol inak tento nevydarený film vôbec ponúknuť ! PS: Trailery dokážu byť často veľmi zavádzajúcimi, čo obzvlášť platí i v tomto prípade, že ani mimoriadne obdarená Talianka 'Lujza Ranieriová' , to z biedy určite nevytrhne. (09.04.2022)

Sorrentino nie je môj kamarát a tento film vyzerá na jeho osobné stvárnenie Neapola, ktorý sám zažil v istom artovom Felliniho štýle. Nepáčilo sa mi to. Nevychutnával som si ako vyprahnutý mladík nakladá starenu nad hrobom ani jeho homosexuálne eskapády. Možno domáci Neapolčan pochopí film viac. A možno práve preto to zobrala ozajstná krásavica Lisa Ranieri, čo by tiež rodená Neapolčanka. Z našich končín by najlepšie film posúdil asi Marek Hamšík. (17.12.2021)