Réžia:
Yuval AdlerKamera:
Kolja BrandtHudba:
John PaesanoHrajú:
Joel Kinnaman, Noomi Rapace, Amy Seimetz, Chris Messina, Lucy Faust, Victoria Hill, David Maldonado, Jeff Pope, Ritchie Montgomery, Ed Amatrudo (viac)Obsahy(2)
Príbeh sa odohráva v Spojených štátoch po druhej svetovej vojne. Rumunská utečenka Maja (Noomi Rapaceová) si vybudovala nový život a chce žiť ako každý iný slobodný človek. Býva na predmestí s manželom Lewisom (Chris Messina) a synom Patrickom (Jackson Dean Vincent). Stále ju však prenasledujú temné spomienky na vojnu a máva nočné mory. Na ulici raz vidí muža (Joel Kinnaman), ktorý sa podobá na nemeckého vojaka z koncentračného tábora. Sleduje ho domov, zistí, že má ženu a dve deti. Je presvedčená, že je to on, kto spáchal toľko zla a je zodpovedný za smrť nevinných ľudí. Druhý deň, pod zámienkou, že sa jej pokazilo auto, muža omráči, zavrie do kufra auta a unesie ho. Cíti povinnosť pomstiť sa mu za vojnové zločiny, ktoré spáchal. (TV JOJ)
(viac)Videá (1)
Recenzie (41)
Noomi v tomto filmíku nebola taká rapavá, dalo sa to pozerať. Hrá ženu pôvodom z Rumunska, ktorá celkom náhodou na ulici stretne muža, ktorý za vojny v Európe znásilnil ju aj jej sestru. Aspoň ona si tak myslí a tým začína thriller, ktorý sa celý čas sústredí len slabšie mučenie obete (explicitné násilné scény tu neuvidíme) a divák je udržiavaný aspoň v napätí, či daný muž bol alebo nebol esesák. Bavilo ma to tak za tri hviezdy, hoci je film vo svete kritizovaný, že je takmer plagiátom Polanskeho filmu Smrť a dievča. Keďže som ten film zatiaľ nevidel, nedokážem to porovnať. Ale výkon Rapace sa mi fakt páčil, veľmi dobre zahrané. ()
Originál jsem neviděl a ani mě neláká. Ženská najde po letech ve svém městě chlápka co jí za 2 světové války zabil sestru a ji znásilnil tak ho unese a chce po něm přiznání. Hlavní hrdinka nevytáhne za celý film cigáro z držky a minuty kdy ho nemá se dají počítat za zázrak (většinou jsou to scény kdy spí nebo řídí) a film taky za moc nestojí. Pokud čekáte nějakou pomstu nedočkáte se pouze jeden ustřihnutý prst za to co jim dělal mě přijde málo. 40 procent ()
průměrné drama o tom jak se hlavní hrdinka v podání Noomi Rapace snaží srovnat s hrůzou,kterou prožila za války a zároveň se snaží dopátrat toho,zda jí Joel Kinnaman za války znásilnil,co se stalo s její sestrou.Celou dobu je to přiměřeně nečitelné,ale bohužel se i přes rozumnou stopáž místy zbytečně táhne...60% ()
Při skutečnostech, že menší nazi-fische pronikly velkými oky sítí a svět je malý, musí malí Wiesenthalové usilovat o soukromou spravedlnost a vnitřní smíření ve vlastních sklepích.. Variace na Ripleyovou podávající si Gándhího je více thrillerem než psychologickým dramatem, očekávané flashbacky jsou dávkovány v kvantitě i délce úměrné kvalitě a mírně překvapivý konec sympaticky relativizuje pocit viny a zadostiučinění. Nechci tady šířit rasové stereotypy, ale ty požadované informace nešly vyčíst ze zajatcovy ruky? ()
Film je remaké filmu „Smrť a dievča“, z toku 1994 s rozdielom, že tento film je vsadený do obdobia 2. svetovej vojny a konkrétne do Rumunska. Podstatou filmu je rómsky holokaust v Rumunsku. Rumunsko do vojny vstúpilo, ako verný spojenec nacistického Nemecka. Jednotky maršala Antonesca sa zúčastnili útoku na Sovietsky zväz. Doma zaviedol diktatúru a presadzoval etnické čistky. Pripisuje sa mu vyvraždenie takmer 300 tisíc Židov a v pracovných táboroch v Podnestersku zomrelo okolo 11 000 Rómov, ktorí tam podľahli chorobám, hladu, chladu, alebo ich zabili vojaci. Ďalšie tisícky boli vyvraždení jednotkami SS na základe vydaného dekrétu k norimberským zákonom, v ktorom boli Rómovia klasifikovaní ako „nepriatelia rasového štátu“. A práve o takomto holokauste je tento film. Mladá Rómka Maya v Rumunsku prežila takýto zážitok s vraždením a znásilňovaním a utkvel jej v pamäti hlas a podoba SS-áka, ktorý túto operáciu riadil. Neskôr pracovala, ako zdravotnícky pracovník v Grécku, kde sa zoznámila s americkým lekárom a spoločne odišli do USA. A tu pri prechádzke v parku stretla muža o ktorom sa domnievala, že pred rokmi proti jej rodine spáchal tie najťažšie vojnové zločiny. Ale spomienky sú subjektívne, ani ona si nebola úplne istá, spomienky sa dajú zmanipulovať a často dozrievajú v období mesiacov až rokov. To už mnohokrát všetky detaily nezodpovedajú realite ale snaží sa s týmito zážitkami vyrovnávať, ako aj s minulosťou. A tak pivnica jej rodinného domu je premenená na osobný Norimberský proces. Film je tvrdý, presvedčivý a pokúša sa dostať k pravde minulých činov, ale taktiež skúma, akú voľbu máme medzi odpustením a pomstou a či je pomsta skutočne taká sladká.. ()
Reklama