Réžia:
Hajni KisKamera:
Ákos NyoszoliHudba:
Oleg BorsosHrajú:
Gusztáv Dietz, Zorka Horváth, Kati Andai, Dániel Baki, Sándor Balogh, Éva Bandor, Gábor Boráros, Réka Dérzsi, Ferenc Fandi, Zsuzsa Faragó, Anita Fábián (viac)Obsahy(1)
Keď Niki zistí, že jej otec je v meste po prepustení z väzenia, neposlúcha prudké námietky svojej babičky a stretáva sa s ním tajne. Tibor je tvárou v tvár svojej 12-ročnej dcére nútený postaviť sa svojej úlohe otca a nakoniec prevziať zodpovednosť. Po 7 rokoch bez kontaktu sa otec a dcéra navzájom spoznávajú, pričom si uvedomujú svoje pevné spojenie a aj to, aké silné môže byť odpustenie. (ASFK)
(viac)Videá (2)
Recenzie (36)
Čakal som silne emočný útok, ale ten hlavný "hrdina" ma odrovnal asi tak ako Sulík odrovnal Putina nákupom plynu z Nórska. Vôbec som mu nefandil a nepovažoval ho za obeť. A vzťah s dcérou dosť plochý. Problém je aj v amatérizme, keďže dve hlavné postavy nie sú herci, ale ľudia z davu. Na červený film požadujem viac. ()
Choďte na Svorku do kín, kým ich nezatvoria, oplatí sa ju vidieť! Jednoduchý príbeh, ktorý vyznieva pozitívne, napriek tomu, že pojednáva o ťažkých veciach. Možno je to len môj dojem, ale vydržal som to pozerať asi kvôli nenápadnému striedaniu kľudných a emotívnych chvíľ. Aj kamera bola zaujímavá. A pritom skromnejšia výprava naznačuje, že šlo o "nízkorozpočťák". ()
Gusztáv Dietz mi pripadal ako taká madarská verzia Vinnieho Jonesa. Samotný film je podľa mňa scénaristická hračka milionkrat ohraná, avšak ako jednohubka na sobotný večer mi to nevadilo a u mňa splnila účel. Ziaden stres, či prepínanie mozgu, alebo zbytočne vypäté emocie terorizujúce diváka. Takto relaxačne sa mi to páči. ()
Dávam štyri hviezdy, ale berte to len s rezervou, pretože mi tento malý film perfektne padol do nálady, čo by inokedy nemusel. Na malom poli je tu vyrozprávaný citlivý príbeh jedného muža, ktorého prenasledujú chyby a zlé rozhodnutia, a jeho dcéry, ktorá sa ho snaží poznať. Je pravda, že podobných vzťahových "otec/matka a syn/dcéra" filmov tu bolo veľa a tento jeden konkrétny možno nepríde s nejakou novou wow myšlienkou alebo hlbokým presahom, niekto by ho mohol označiť aj za "praobyčajný", ale pravdupovediac, komu na tom ešte vôbec záleží? Ide hlavne o pocity, a tie sa nádejnej režisérske v tomto režijnom debute podarilo vystihnúť na jedničku. Najväčšiu zásluhu na tom majú samozrejme herci (mladučká Zorka Horváth perfektne stelesňuje detskú roztomilosť, zvedavosť a naivitu a Gusztáv Dietz má ako problematický, ale v duchu správny a ľudský otec veľkú charizmu), ale film si ma získal viacerými vecami. Miestami (najmä v noci) sa mu darí vytvoriť veľmi melancholickú a nostalgickú atmosféru, ktorá sa dá cítiť, je smutná, ale veľmi príjemná a tento celkovo hrejivý a melancholický pocit umocňuje aj úžasne poskladaný soundtrack, ktorý je bez akéhokoľvek preháňania jeden z najlepších, aké som kedy vo filme počul. ()
Po technické stránce a herecky skvěle odvedená práce, ale ústřední zápletkou o sbližování odcizených rodinných příslušníků nejde o nic, co byste už dřív neviděli. Dávám opatrný palec nahoru, ale pomalu mě unavuje cenit stokrát omílaná témata jen proto, že jsou po sto prvé hezky natočená. [KVIFF 2021] ()
Reklama