Jurský park

„Sú to bylinožravce. Ale u teba urobia výnimku.“ Spoilery. Uviesť behom jedného roka dva také diametrálne odlišné (a tak neskutočne komerčne úspešné) tituly, ako Schindlerov zoznam a Jurský park... akože uf, dole klobúk. Deruhý menovaný patrí k mojim najsilnejším kinozážitkom 90. rokov. Kasting je zaujímavý v zmysle, že sa režisér zaobišiel bez hviezd. Tým šikovne ušetril monštruóznu časť z rozpočtu, keďže dané desaťročie vstúpilo do dejín o.i. aj tým, že najväčšie hviezdy bežne dostávali 20 a viac miliónov za jeden film. Mojím favoritom vždy bol bezpečnostňák Muldoon, ale skvelý miláčik je samozrejme aj Ian Malcolm alias polonahý adonis, ktorý to tu hrá ako hlavnú hviezdu a pritom je to normálna vedľajšia postava, i keď v jeho špecifickom poňatí neprehliadnuteľná a riadne špecifická. Nechýba ekoposolstvo, ľahko zapamätateľné hlášky a dialógy („Stavím sa, že doma na strome máš podobnú preliezačku.“ – „Nemám.“ – „Ani ja.“), strhujúcich akčných scén (džíp vs. dinosaurus), vyložene hororové nápady (mrazivo stupňovaný útok T-Rexa na kolónu, velociraptory v kuchyni), skvelé nápady (otrasy v pohári s vodou), nezabudnuteľné pasáže (koza) a poeticko-bombastická hudba Johna Williamsa (záverečný klavírový nežný odlet z ostrova, ústredný motív). V neposlednom rade máme k dispozícii úžasne exotickú, hravú výpravu džungľového ostrova s elektrickými ohradami, namakanými autami, počítačovými strediskami a jedálňami, do ktorých nevkročila noha zákazníkova (a v ktorých sa topí skvelá zmrzlina, keďže vypadol prúd). Po Jurskom parku sa toho v tvorbe špeciálnych efektov zmenilo nie dosť. Zmenilo sa všetko. Po atmosférickej stránke je to pohrobok 80. rokov (napr. Critters, Gremlins...), kedy to síce bolo hravé, bezstarostné, rodinné a dobrodružné, ale zároveň sa tu nielenže umieralo, ale i pomerne drsne, pričom bytosti (v tomto prípade dinosaury) vyzerajú ako čistý horor (fakt by som v noci v lese nechcel stretnúť kyselinového dilophosaura). Vizuálne je to vďaka kamere Deana Cundeyho (Halloween, Hmla) skutočne krása (Nedry v daždi, Arnold a za jeho chrbtom svetlá v tme, tieň živého raptora prelínajúci sa s jeho kresbou v reálnej veľkosti, odraz v kuchyni). Nepokazí to ani dvojsekundový záber na počítačového letiaceho Malcolma. Oproti knihe sa odohralo množstvo zmien (napr. v knihe je expert na dinosaurov Lex, Hammond s Malcolmom umrú, Hammond je v knihe solídny zmrd a nie rozkošný deduško, chýba množstvo scén a vedľajších dejových línií, Harding dostal oveľa väčší priestor). V scenári mi prekážalo pár logických hovadín (neschopný veterinár, ktorý vôbec nič nevie, hoc to má doslova priamo pred očami) a povinných dramaturgických oblúkov (ak je neustále zdôrazňované, že postava je fanúšik počítačov, je len otázkou času, kedy s nimi bude musieť pracovať, aby ostatným zachránila život), rôzne drobnosti (jedla sa ani nedotkli, výbeh pre raptorov sa veľkostne hodí  ledva-ledva pre bernardína, Grant deťom pripomína náučné video, ktoré ale nevideli, keďže prišli až po premietaní a vrcholom je dilophosaurus v džípe, ako tam vliezol?), deus ex machina (T-Rex vs. raptory) a okamihy, ktorým som proste nerozumel (T-Rex vidí len pohybujúce sa predmety? Takže ak je v džungli a vládne v nej úplne bezvetrie, tak je slepý?). Nikdy som nechápal (neviem, možno chyba v preklade dabingu?) Elliein monológ „Viem, že aj ja som urobila chybu, že som nemala dostatok úcty k tej strašnej sile, ktorá sa nám vymkla z rúk.“ Z nostalgie nemôžem dať menej, ako 5*. Rozpočet 63 miliónov, celosvetová tržba nad jednu miliardu, čo dodať. Keby v tom hral Jackson o 2O rokov neskôr, všetko by to tam na kompletku vybúchal plameňometom. Mimochodom, jeho smrť údajne mala reálne vzniknúť, lež na Havaji (kde sa natáčalo) v tom čase zúril hurikán, tak sa to napokon vyriešilo smrťou mimo záber a "rukou" čo je paradoxne možno lepšie, ako explicitne ukázaná smrť asi jednej z mála postáv, ktorá na tom mizernom ostrove dokázala jednať pragmaticky a bez zbytočných citov naokolo). Kino Považan NMnV 1994 (30.10.2004) (menej) (viac)