Půlnoční evangelium

Upachtěná snaha vytěžit co nejvíce bodů z meme formátu "wholesome weirdness". Je to ale strašnej fejk. Tahle instantní "divnost" není originální už deset let, všechno to tady už bylo. Dobrý, poslali jste hrdinu na smetanovou planetu ve formě chobotnice, proč? Protože sranda. Ale dyk na tom neni nic legračního. Jaktože ne, vždyť je chobotnice. Zastřelte se. Simono já jsem totálně psychicky na dně, úplně v prdeli kurva, reálně už nemůžu dál. Poslouchali jste alespoň ty strašně hluboký monology, co tam celou dobu jedou? Jak neustále odbočujou, kloužou po povrchu a často se neuzavřou, jakkoli se seriál tváří jinak? (protože hrdina je neustále komentuje slovy "wow", "you actually have right" a "I didn't think about this like that before" a to nezřídka v okamžiku, kdy ještě nebylo nic určujícího řečeno) Tohle je koncept, který dobře zní, dobře se prodává, ale nezávidím těm, kdo se na něj dívají a stále sebe přesvědčují, že je to něco unikátního, osobního a intelektuálně naplňujícího. Koneckonců tohle je přesně ten typ seriálu, který vám dá dohromady umělá inteligence. Fuck the fakers. (28.05.2023)

Bizarnost, která se nepodobá prakticky ničemu, co jsem kdy viděl. Sjetý podcast, jenž doprovází sjetá animace. Přestože jsem prvním epizodám udělil docela vysoká hodnocení, přiznávám se, že mě hodně unavoval fakt, že jsem nevěděl, na co se soustředit dřív. To v důsledku vedlo k tomu, že jsem se nudil o poznání více, než je u mě na tří až čtyř hvězdičkové hodnocení zvykem. Dialogy ale mají něco do sebe, i když na to každý bude mít jiný názor. Ve druhé polovině série dojde ke zlomu, kdy si divák do jisté míry asi i zvykne, ale především dojde ke zvolnění tempa. To vyvrcholí v poslední epizodě, která se drží nejvíce při zemi, ale servíruje nejhlubší myšlenky, a právě ta má velký potenciál v divákovi něco trvale zanechat, protože smrt v kterékoliv podobě se týká každého z nás. 70% (23.04.2020)

úplne rozumiem všetkým tým slabým hodnoteniam a nemám nič proti. Toto bola veľmi zaujímavá vec. Dostal som odporučenie od môjho kamoša ktorý je nonstop zhulený takže som bol zvedavý čo to bude :D. A môžem povedať že som nič také predtým nevidel. Úžasný svet/svety ktoré vyzerajú ako keby ich vytvoril totálne zhulený človek ale vďaka tomu majú čaro ktoré ako keby vypadlo zo sna malého chlapca kde veci fungujú aj keď nedávajú zmysel. A to som si neskutočne užíval. Kam sa nato hrabe Rick a Morty. A potom sú tu tie dialógy. Tie skrývajú neuveriteľnú hĺbku o témach ktoré sú pre človeka zložité. A nič také úprimne už podľa mňa nenájdem. Ale musím uznať že po 15minútach dialógu o zmysle života smrti a ďalších podobných veciach to už začalo byť nudné. Ale ako hovorím. Už nič s takouto kreativitou v animácií a úprimnosťou v zložitých dialógov o živote už nenájdem. Len škoda že som nemal žiadnu zelenú, verím že by som si to užil mnohonásobne viac :D (16.04.2023)

Je to vcelku jedlé. Počúvať rozhovory s ľuďmi, ktorí toho majú veľa zažitého a napremýšľaného je takmer vždy niečim prínosné. Nápad sprevádzať tieto rozhovory s vizuálne pútavou, dynamickou animáciou vo mne však zanechal rozporuplné dojmy - na jednej strane to môže efektívne pripútať k obsahu oči mladších generácii, ktoré v dnešnom vizuálne presýtenom svete častokrát ľahko strácajú pozornosť - na strane druhej táto trblietkavá psychoaktívna animácia tiež svojim spôsobom odpútava pozornosť od prezentovaného posolstva. Koncept je to však určite zaujímavý. (26.04.2023)

The Midnight Gospel, alebo ak chcete "Půlnoční evangelium" je podarený záhul moderátora, ktorý so svojim vesmírnym simulátorom obchádza rôznorodé planéty a točí rozhovory s osobami kontrastného sociálneho postavenia o témach ako sú náboženstvá, posmrtný život, budhizmus, balzamovanie, špiritizmus, kresťanstvo, rasizmus, sociálne problémy či rakovina. Zvuková stopa, ktorú počas celého seriálu budete počuť bola prevzatá z podcastov Duncana Trussella menom The Duncan Trussel Family a po vizuálnej stránke sa o projekt postaral Pendleton Ward, ktorý sa preslávil ako tvorca dnes už kultového seriálu (nielen) pre deti - Adventure Time. Na seriál sa nedá pozerať objektívne. Jedná sa o čisto subjektívne umelecké dielo, ktoré buď oceníte a budete sa spolu s tvorcami ponárať do fantastického sveta vesmíru a svojrázneho prevedenia rozhovorov, kedy vizuál rozpráva rovnako diverzný príbeh ako jeho audio podkres, alebo budete zhnusení z toľkého filozofovania v podstate nad ničím. Niektoré príbehy sú menej pútavé než iné, ale osobne asi skôr záleží na vašich osobných preferenciách. No, ak vás takáto zápletka moc nezaujíma, tvorcovia sa rozhodli napchať ešte tretiu príbehovú linku, ktorá všetky epizódy spája do jedného príbehového celku. Najviac som si užil koniec seriálu, ktorý využil svoj nápad naplno a dokáže naraz v divákovi vyvolať veľmi zvláštne a dojímavé pocity. Aby som to, ale zhrnul Clancyho Gospelák dua Ward, Trussell je obzvlášť zaujímavý experiment, ktorý vám vytrhne z hlavy mozog, hodí ho do mixéra, následne vám ho vráti naspäť a pokúsi sa o to ešte niekoľkokrát počas dlhšieho sledovania. Pre konzumného diváka to bude strata času, ale pre umelecky zameraného diváka či filozofa to bude skvelý nález. Ak by som to mal hodnotiť dal by som tomu sedmičku. Dostal som veľmi fajn výsledok, ktorý poukazuje na to, že Netflix sa nebojí nechať svojim tvorcom voľnú ruku, a že tradičná západná animácia s nástupom Anime a CGI ešte stále nie je mŕtva. Krása... (09.08.2021)