Černý medvěd

Niekde medzi 50% až 100%, až neviem, akú výslednú známku mám filmu udeliť. Áno, najlepšie je vopred vôbec nič nevedieť. Začína to ako Allen a Bergman, pokračuje ako možno zase Allen a Kaufman dohromady a končí ako čistý Kaufman, možno dokonca s Lynchom. Je to puzzle, kde tie jednotlivé dieliky do seba až tak nepasujú, ale ide dokonca o zámer, aby ste rozmýšľali nad prvou polovicou v súvislosti tou druhou a nakoniec aj v spojitosti s dovetkom a ďalej si nad touto šialenou kombináciou lámali hlavu. Prídete na riešenie, ktoré sa určite bude líšiť od riešenia niekoho iného, kto s vami napríklad film pozeral. Ja mám tiež vlastné, ale radšej ním nebudem nikoho otravovať. Myšlienky tvorcov sú ale jasné, to je myslím to najdôležitejšie, takže s pochopením toho, čo chcel básnik povedať, by problém nemal mať nikto, kto sa do filmu pustí. Ale upozorňujem, že je určený najmä pre "diváckych snobov". (07.05.2021)

Aubrey Plaza ukázal už v seriáli Legion, že je výborná a charakterová herečka. V tomto filme to iba potvrdzuje a až na konci som si uvedomil, že ako bravúrne zvládla obe, resp. všetky tri úlohy a že to bola tá istá herečka v jednom filme. Aj ostatní herci hrali výborne a celkovo film pôsobí zaujímavo a svižne. 7,2/10. (11.12.2020)

V dějinách světové kinematografie existuje několik "zvláštních" filmů, které jsou skutečnými uměleckými díly, ale existuje i přehršle "zvláštních" filmů, které by rády uměleckými díly byly, leč ve výsledku diváka pouze ubíjí svou pseuduartovou úmorně festivalovou útrpností. A zde se jedná bohužel o druhý případ. Polonahá, permanentně omámená dívčina, zmítající se v možných zákoutích do filmové řeči distribuovaných příběhů tvůrcovy rozjitřené mysli, jaksi na výlučnost nestačí. Iritovaly mě typicky americké - rádoby intelektuální - dialogy, taktéž ve výrazu přepjaté charaktery i slepená dějová klišé. Od druhé části to byl už spíše než umělecký zážitek pouze zoufalý vnitřní boj. Po hodině mě to už sr...lo tak, že jsem tuto odysseu v zájmu zachování své psychické stability vzdal. Jak už jsem tady několikrát napsal, americké filmové indie záležitosti jsou pro mě (až na výjimky) nekoukatelné. (03.02.2021)

Prvá časť filmu - totálne klišé, ktoré by sa dalo zhrnúť do troch viet, druhá časť - totálny chaos, a v podstate tiež klišé. Aubrey Plaza mám rada, zahrala to dobre, aj keď neviem načo. Mozgová mŕtvica v devätnástich, či kedy to mala, jej možno dopomohla k tomu tupému výrazu. Inak nuda, pri ktorej som si spravila tri zádery na prstoch a trikrát vyleštila okuliare. (19.01.2021)

Uff, tak to bol poriadny nárez nezmyselnosti pohnútok vložených do tajničky, ktorú rozlúštiť by bolo hádam, nemožné. Celé to pripadalo, ako by Patricia O'Neill, ako Allison, prišla na samotu hľadať , inšpiráciu scenára, pre filmový príbeh. V tých jej psychózach si všetko predstavovala, tak živo, že popri vymýšľaní scenára si hneď zriadila výrobný štáb s prítomným celým realizačným tímom, až jej z toho poriadne začalo hrabať. Aj po úskaliach, keď produkčná dostala sračku a rozdávala prdy celému tímu /proporcie na to mala/, ako na páse, zase samotná Allison sa zaľúbila do režiséra, ktorý ju podvádzal, za čo sa ožrala, ako hovädo, až sa tam z nenazdania zrazu objavil medveď, čo bude asi tou najväčšou záhadou tohto pomäteného projektu, sa dielo podarilo. Áno, dielo sa jej nakoniec podarilo, keď si hrdo a spokojne odfukovala na móle pri jazere nad dokonalosťou. O tej dokonalosti a spokojnosti u diváka sa, až tak tvrdiť nedá. Ten keby sa hlbšie vžil do toho fasungu, by skončil najskôr na psychiatrii. Nakoniec, niečo to predsa len pripomínalo. Čo na to, pán Fellini. (21.01.2021)