To nejlepší teprve přijde
Le Meilleur reste à venir
Le Meilleur reste à venir
The Best Is Yet To Come
Kamera:
Guillaume SchiffmanHudba:
Jérôme RebotierHrajú:
Fabrice Luchini, Patrick Bruel, Martina García, Thierry Godard, Zineb Triki, Lilou Fogli, Pascale Arbillot, André Marcon, Jean-Marie Winling (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Arthur a César sú už od školských čias najlepšími priateľmi, hoci ich životy by snáď ani nemohli byť rozdielnejšie. Arthur je neurotický chemik, rozvedený a s napätým vzťahom so svoju dospievajúcou dcérou. César je voľnomyšlienkársky sukničkár, ktorý si rád užíva život plnými dúškami, vďaka čomu má vždy problémy s peniazmi. Kvôli jednému veľkému nedorozumeniu sa rozhodnú dobehnúť stratený čas a žiť svoje životy naplno, bláznivo a nezabudnuteľne. (RTVS)
(viac)Videá (4)
Recenzie (35)
Dramédia s poriadne trpkou príchuťou, no zároveň s veľmi pekným posolstvom, ktoré predsa len vyniklo oveľa viac ako ten ľahký pátos v závere. Veľmi pekné priateľstvo, ktoré sa prejavilo aj v tých najťažších chvíľach. Na prvotné nedorozumenie sa akosi chtiac nechtiac naväzovali stále ďalšie a ďalšie nedorozumenia, až sa z toho vykľulo jedno kolosálne klamstvo. Z toho sa samozrejme vykľulo viacero vtipných situácií, no zároveň dojemné precitnutie, keď Arthur videl tú obetavosť, ktorú pre neho César podstúpil - a potom mu to mohol vrátiť. Po dlhej dobe, francúzsky film, ktorý bol nadpriemerný. ()
Neviem ako to ti Francúzi robia, ale napriek tomu, že nehrajú prvoplanovo na city vždy sa im podarí zanechať silný dojem. Ich komédie ako v tomto prípade nie sú vnucujuce, ale pomaly si plynu svojim životom bez dramatických zvratov, tak aby vyrozprávali príbeh o ktorom budete aj po záverečných titulkoch rozmýšľať. Sila priateľstva a hra života, kedy je len tenká čiara medzi životom a smrťou, no napriek tomu tu neplačete, ale usmievate sa. Ako to len ti Francúzi robia. Toto je film na ktorý sa rozhodne oplatí nájsť si čas a pozrieť si ho s odstupom času aj viackrát. ()
Proč je někdy tak těžké hodnotit filmy s touhle tématikou? Tedy alespoň pro mě. Nedokáži si na to odpovědět, ale tenhle příběh dvou kamarádů u mě vyloudil na konci nejednu slzu a to se počítá. Jen je škoda, že jsem to viděla dabované, originál by ty emoce zcela jistě podtrhnul ještě víc. "Pravé přátelství nerozloučí ani naděje, ani strach, ani starost o vlastní prospěch. Přátelství umírá s člověkem a člověk umírá za přátelství.“ ()
S filmy o umírajících a nevyléčitelně nemocných jako by se roztrhl pytel v posledním desetiletí. Tento francouzský se chce tvářit jako tragikomedie. Místy tomu tak i je, že tu komedii zde hledám, ale spíše mi to místy přijde jako satira současné společnosti. Třeba když dvojice přijde do restaurace, kde obsluze vadí, že by dva domnělí gayové měli k sobě mít nějaké intimnosti. Na druhé straně pokládá řadu otázek. Jedna z těch hlavních je, zda člověk má vědět o svém konci nebo ne. Řadu věcí by si možná vyřešil a přestal je odkládat, ale říká se, že člověk má žít každý den, jako by byl poslední. Najednou, když hlavní hrdina ví, že přijde jeho konec usmíří se s otcem, což by asi jinak neudělal. Snímek může přispět k zamyšlení, ale jinak asi nepřináší nic jiného, co by filmy obdobné kategorie už na stůl nepostavily. ()
Príjemný film, ktorý by som charakterizoval ako komédia so smutným koncom. Vtipnú dvojicu priateľov namiešanú z roztržitého vedca a bláznivého vetroplacha postihne smutná správa o smrteľnej chorobe. Tu však dôjde ku komickej zápletke, pretože túto informáciu dostane ten nesprávny. Zvyšok filmu vypĺňa snaha jedného odovzdať túto informáciu a snaha oboch postarať sa jeden o druhého. To prináša množstvo úsmevných situácií, ale salvy smiechu nečakajte. Film končí smutne nie však tragicky ale s vtipom a optimisticky. ()
Reklama