Svatá Maud

Je až překvapivé, jak rychlý tento film je na to, že se ve filmu vlastně nic neděje. Nemůžete mít hororový/psychologický film, když 70 minut z 90 minutové snímku nemáte žádné napětí. Je zde sice kvalitní kamera a hlavně kvalitní herecké výkony (hlavně tedy hlavní postavy), ale to nevyváží nudu, kterou musíte prosedět. Radši můžu doporučit například film Possum nebo First Reformed. (01.02.2021)

Škoda, že se Saint Maud držela vcelku moc jistě u země a netlačila víc na pilu, určitě by to sneslo ještě pár scén navíc, které by ještě více prohloubily poznání vnitřního stavu zdejší hlavní postavy. Narážka na Williama Blakea a jeho originální vymyšlený náboženský systém zde není zmiňován náhodou a náboženskou fanatickou vírou je tento film přímo protkaný. Pro herečku Morfydd Clark byla role jako ušitá a na režisérku Glass si taky dám pozor, protože společně s Corrinou Faith mě teď ženské režisérky uměly poslední dobou překvapit. Navíc mě tento snímek zase ujistil v názoru, že ortodoxní věřící jsou prostě blázni. (04.06.2021)

Pomalé a nudné, dlho čakáme na nejaký rozvoj, pretože všade okolo je len nejaká relaxačná hudba a konverzačka tichým hláskom. Trvá to asi polhodinu. A potom príde trocha hutnejšia atmoška a čistá halucinácia. Na tú krátku stopáž sa tu však zmestí len pár ľakačiek a pár mililitrov krvi. Film, ktorý sa hrá na horor, ale je skôr psychom. Toto moje chuťové poháriky neobohatilo. (21.11.2020)

Extrémne pomalá dráma, námetovo a spracovaním vhodná najmä pre osádku staršej generácie, ktorej nevadí, že sa všetko vezie v rovine myšlienok: “tu sa (asi) niečo stane”. Divák, ktorý túži vidieť horiace krucifixi dolu hlavou, či otáčať hlavy o 360 stupňov, bude veľmi sklamaný. V “Saint Maud” sa musíte vyslovene nájsť, to Vy sa musíte prispôsobiť snímku, nie naopak. Samotný film nie je len o akejsi obsesii, ale aj o neschopnosti socializovať sa, depresii, automutilácii, pričom kombinácia takýchto psychických porúch je v spoločnosti veľmi častá (začo +). Samotný snímok sa nesie v jednej tónine, vďaka čomu pôsobí dejovo vyvážene. Čiže žiadny extrém, žiadna akcia, žiadne prejavy, nič, čo by diváka prebralo zo spánku, keď do neho náhodou upadne. Toto nie je film pre každého, toto napriek poslednej scéne, vďaka ktorej niekto môže nadobudnúť dojem, že sa jedná o horor - hororom určite nie je. Toto je čistá, mysteriózna dráma so solídnou hudbou, vďaka ktorej sa len naznačujú prvky hororu, no rozhodne nimi nedisponuje. Nechápem, prečo je zas a znova nejaký snímok zaradený tam, kam nepatrí. Vytvára to zmätok u diváka, ktorý očakáva niečo, čo reálne nemôže dostať. Námet výborný, realizácia mdlá - strašná škoda, že zostalo len pri nápade. Priemer. (14.02.2021)

Omnoho viac psychologická dráma o osamelosti, než nadprirodzený horor s náboženskou tematikou, ale samozrejme táto kombinácia sa vôbec nevylučuje. Rose Glass sa našťastie nesnaží divákovi nanútiť vlastnú verziu udalostí, i keď príklon k tomu, kde je asi pes zakopaný, tu je. Atmosférická záležitosť so skvelou Morfydd Clark, pri ktorej ale budete mať dojem, že neprináša nič nové a že ste niečo podobné už niekoľkokrát videli, i keď si zrovna neviete spomenúť na konkrétne filmy. Nejde priamo o kritiku viery, skôr o to, kam človeka môže dostať zúfalstvo a spomínaná samota. Každý extrém je totiž škodlivý. 70% (04.09.2023)